Každoročná inventúra a inventarizácia z účtovného a daňového hľadiska

Koho sa týka (pre koho je povinná) inventúra a inventarizácia

Inventúru a inventarizáciu legislatívne upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“ v príslušnom tvare). Povinnosti z neho vyplývajúce sa vzťahujú len na tzv. „účtovné jednotky“ a tak povinnosť vykonávať inventúru a inventarizáciu má len tá fyzická osoba a tá právnická osoba, ktorá je účtovnou jednotkou podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve.

Inými slovami povedané, povinnosť vykonávania inventúry a inventarizácie sa vzťahuje len na tie subjekty, ktoré vedú účtovníctvo, pričom nezáleží na tom, či vedú účtovníctvo jednoduché alebo podvojné. Účtovníctvo povinne vedú všetky právnické osoby a tie fyzické osoby – podnikatelia alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si dobrovoľne vybrali vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Ak fyzická osoba vedie daňovú evidenciu alebo si uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), tak nemá povinnosť vykonávať inventúru ani inventarizáciu.

Povinnosť vykonania inventarizácie okrem zákona o účtovníctve veľmi všeobecne upravuje aj § 184 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, avšak len v súvislosti s hmotnou zodpovednosťou zamestnancov.

Inventúra a inventarizácia – v čom je medzi nimi rozdiel?

Inventúra a inventarizácia – tieto dva navzájom súvisiace pojmy mnoho ľudí považuje za synonymá, pričom to tak nie je. Inventúra je v skutočnosti súčasťou inventarizácie, ktorá pozostáva z nasledujúcich činností vykonávaných v tomto poradí:

• inventúra – zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) vrátane zostavenia inventúrneho súpisu,
• porovnanie, či skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) zodpovedá stavu v účtovníctve a zaúčtovanie rozdielov,
• posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov a zaúčtovanie rozdielov,
• zostavenie inventarizačného zápisu.

Inventúra teda „len“ zisťuje skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania. Takto zistené údaje potom používa inventarizácia, ktorá ich porovnáva so stavom v účtovníctve, a to aj z hľadiska reálnosti ich ocenenia. Inventúra je nevyhnutná súčasť inventarizácie.

Inventúra, spôsoby jej vykonania a inventúrny súpis

Ako už bolo uvedené, inventúrou sa zisťuje skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania). A to sa môže robiť tromi spôsobmi:

• Fyzická inventúra: zisťuje sa ňou skutočný stav majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy. V praxi znamená napríklad manuálne prepočítanie jednotlivých zásob alebo manuálne prepočítanie peňažných prostriedkov v hotovosti.
• Dokladová inventúra: zisťuje sa ňou skutočný stav záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) a tých druhov majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru. V praxi znamená napríklad zistenie stavu záväzkov voči dodávateľom na základe prijatých neuhradených faktúr alebo stavu peňažných prostriedkov na bankovom účte na základe výpisu z bankového účtu.
• Kombinovaná inventúra: kombináciu fyzickej a dokladovej inventúry vyžaduje zákon o účtovníctve vykonávať všade tam, kde je to možné.

Výsledkom inventúry je inventúrny súpis, ktorý musí obsahovať:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ak sa líši od miesta jej bydliska,
• deň začatia a skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná,
• stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ich ocenenia v účtovníctve,
• miesto uloženia majetku,
• meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
• zoznam záväzkov a ich ocenenie v účtovníctve,
• zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania),
• odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov (napr. úprava ocenenia majetku o opravné položky), ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania),
• poznámky.

Inventarizácia, lehoty na jej vykonanie a inventarizačný zápis

Po vykonaní inventúry nasledujú ďalšie procesy inventarizácie. V rámci nich sa zistené skutočné stavy majetku, záväzkov a vlastného imania porovnávajú s ich stavmi v účtovníctve, a to aj z hľadiska reálnosti ich ocenenia.

Inventarizáciu účtovná jednotka povinne vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Najčastejšie sa teda inventarizácia uskutočňuje k 31. decembru, ktorý je pre väčšinu účtovných jednotiek deň, ku ktorému zostavujú účtovnú závierku. Inventarizácia a inventúra (ako jej súčasť) sa teda vykonávajú raz ročne. Aj z tohto pravidla však zákon o účtovníctve ustanovuje niekoľko výnimiek, ktoré znižujú záťaž spojenú s týmito povinnosťami.

Prehľad lehôt vykonania inventúry a inventarizácie uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Ďalšou dôležitou súčasťou inventarizácie je posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve. Uvedené znamená napríklad vytvoriť alebo zrušiť opravné položky k majetku, vytvoriť alebo zrušiť rezervy, odpísať majetok, upraviť ocenenie záväzkov na vyššiu sumu, upraviť ocenenie niektorých druhov majetku na reálnu hodnotu. Podrobnosti uvádzajú vyššie uvedené ustanovenia zákona o účtovníctve.

Výsledkom inventarizácie je inventarizačný zápis, ktorý musí obsahovať:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ak sa líši od miesta jej bydliska,
• výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) s účtovným stavom,
• výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov,
• meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Tip redakcie

Vyskúšajte si zadarmo účtovný program Money S3

S ním môžete jednoducho viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry či evidovať sklad pre kamenný i online predaj

Stiahnuť skúšobnú verziu

Inventarizačné rozdiely z hľadiska dane z príjmov

V ideálnom prípade sa v rámci inventarizácie skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania) zhoduje s účtovným stavom. Ak to tak nie je, tak hovoríme o tzv. „inventarizačných rozdieloch“, ktorými môžu byť:

• manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak tento rozdiel nemožno preukázať účtovným záznamom (pri peňažných prostriedkoch a ceninách manko označujeme ako schodok),
• prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak tento rozdiel nemožno preukázať účtovným záznamom.

Dôležité je inventarizačný rozdiel zaúčtovať do toho účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania, aj keď je inventúra a inventarizácia vykonávaná v iný deň. Dôležitý je deň, ku ktorému sú vykonávané.

Pokiaľ ide o daňové hľadisko inventarizačných rozdielov, tak manká presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovým výdavkom. Čiže napr. ak je za manko hmotne zodpovedný zamestnanec, tak v rozsahu prijatej náhrady ide o daňový výdavok a v rozsahu presahujúcom prijatú náhradu nejde o daňový výdavok. Okrem toho, manko je daňovým výdavkom len vtedy, ak ide o stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom (je potrebné mať vypracovanú smernicu) a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Inventarizačné prebytky je potrebné z daňového hľadiska posudzovať podľa toho, či ide o prebytok odpisovaného alebo neodpisovaného majetku, a podľa toho, či daňovník účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Ak je predmetom prebytku zisteného pri inventarizácii daňovo odpisovaný majetok, tak tento prebytok sa zahrnie do zdaniteľných príjmov (výnosov) nie jednorazovo, ale počas doby odpisovania a vo výške daňového odpisu. V prípade prebytku daňovo odpisovaného majetku sú tak v každom roku zdaniteľné príjmy (výnosy) a daňové výdavky rovnaké, čiže vplyv na základ dane z príjmov je neutrálny. Uvedené platí rovnako pre všetkých bez ohľadu na to, či účtujú v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Ak je predmetom prebytku zisteného pri inventarizácii daňovo neodpisovaný majetok, tak sa postupuje odlišne podľa sústavy účtovníctva. V jednoduchom účtovníctve prebytok neodpisovaného majetku nebude mať vplyv na základ dane z príjmov v tom účtovnom období, ku ktorému sa vykonaná inventarizácia viaže. Základ dane z príjmov tento prebytok zvýši až vtedy, keď dôjde k predaju tohto majetku. V podvojnom účtovníctve však bude prebytok neodpisovaného majetku v nadväznosti na účtovaný výnos zvyšovať základ dane z príjmov už v tom účtovnom období, ku ktorému sa vykonaná inventarizácia viaže.