Pokiaľ sa budeme zaoberať hmotným majetkom z pohľadu účtovných a daňových predpisov, môžeme nájsť skutočne tri obdobne znejúce pojmy: dlhodobý hmotný majetok, hmotný majetok a investičný majetok. Jedná sa o pojmy z troch rôznych právnych predpisov – dlhodobý hmotný majetok je pojem účtovný, hmotný majetok definuje zákon o daniach z príjmov a hmotný majetok, definovaný ako investičný majetok je pojmom zo zákona o dani z pridanej hodnoty.

Niet pochýb o tom, že aby sme mohli s danými pojmami správne pracovať v účtovnej a daňovej oblasti, je nevyhnutné poznať, čo jednotlivé kategórie obsahujú, aké majú spoločné prieniky a naopak, v čom sa líšia. Ambíciou tohto článku nie je detailne definovať jednotlivé položky, ktoré patria do tej, či onej kategórie, zámerom je upozorniť, že sa rozhodne nejedná o kategórie totožné s rovnakým obsahom.

Dlhodobý hmotný majetok

Dlhodobý hmotný majetok (ďalej len „DHM“) je účtovným pojmom. DHM je pre podnikateľov vymedzený v §13 opatrenia  Ministerstva financií č. 23054/2002- 92, ktorý vykonáva zákon č.331/2002  Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov.

Pod pojem DHM patria:

• a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky (§ 38 ods. 3 písm. b), predmety z drahých kovov,
• b) samostatné hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise,
• c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
• d) základné stádo a ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
• e) otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis

Jednotlivé položky DHM sú vo vyhláške špecifikované, a je preto nutné vždy starostlivo skúmať, či daná položka do skupiny DHM patrí či nepatrí. Ako príklad rozdielneho prístupu k jednotlivým položkám by sme uviedli, že zatiaľ čo pri hmotných hnuteľných veciach je požadovaná určitá výška ocenenia pre to, aby sa mohli dané veci považovať za DHM, tak pri pozemkoch, či stavbách vôbec na ocenení nezáleží, tie sú DHM vždy.

Hmotný majetok

Hmotný majetok (ďalej len „HM“) je pojmom zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmu (ďalej len „ZDP“). Podľa § 22  ZDP sú za HM považované:

• a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
• b) budovy a iné stavby okrem
• prevádzkových banských diel,
• drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,
• c) pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
• d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov,
• e) iný majetok podľa odseku 6 – otvárky lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak nie sú zahrnuté do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku, technické rekultivácie, technické zhodnotenie kultúrnej pamiatky vyššie než 1 700€, technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom, technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur, úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.

Obdobne ako pri DHM, taktiež pri HM nie je napr. pri stavbách dôležitá obstarávacia cena, no pri hnuteľných veciach áno. Rozdiel však spočíva v tom, že zatiaľ čo účtovné predpisy neurčujú výšku obstarávacej ceny pri hnuteľných veciach (toto je v kompetencii účtovnej jednotky), tak ZDP túto hranicu určuje striktne –  1 700€.

Dlhodobý majetok definovaný ako investičný majetok v zákone o dani z pridanej hodnoty

Posledná definícia dlhodobého majetku (pochádza zo zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDPH“). Podľa definície uvedenej v § 54 ods. 2 sa DM definuje ako investičný majetok (IM) nasledovne:

• a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
• b) stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
• c) nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu možno konštatovať, že pre účely ZDPH sú rozhodujúce definície uvedené v ZDP (hmotný majetok definovaný podľa tohto zákone je spomenutý v §49 ods. 5) a navyše sú za IM považované iba stavebné pozemky.

 

Autorom článku je Katarína Serinová