Založenie podnikania – rýchlosť, administratívna záťaž a poplatky

V tomto smere je jednoznačne výhodnejšia živnosť ako s. r. o.

Začať podnikať ako fyzická osoba so živnostenským oprávnením je prakticky možné „zo dňa na deň“. Oprávnenie prevádzkovať živnosť totižto fyzickým osobám vzniká dňom ohlásenia živnosti. Na ohlásenie živnosti postačuje jednoduchý formulár, ktorý sa doručí živnostenskému úradu osobne, poštou alebo elektronicky. Za každú voľnú živnosť sa platí 7 eur a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť sa platí 22 eur. Pri elektronickom ohlásení živnosti je každá voľná živnosť zadarmo a každá remeselná alebo viazaná živnosť je za poplatok 11 eur.

Naopak, začatie podnikania prostredníctvom s. r. o. je omnoho zložitejšie a drahšie. V prvom rade je potrebné s. r. o. založiť spísaním zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy, čo tiež môže stáť nejaké poplatky pre právnika. Potom je potrebné si vybaviť živnostenské oprávnenie (poplatky sú rovnaké ako pre fyzickú osobu). Nasleduje podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra za poplatok 220 eur. Ak toto všetko človek nedokáže sám, treba počítať aj s poplatkami pre poradenskú firmu. Kým sa s. r. o. zapíše do obchodného registra, niekoľko dní to potrvá. Až potom môže začať podnikať.

V neposlednom rade netreba zabúdať ani na minimálny základný kapitál (základné imanie) s. r. o. vo výške aspoň 5 000 eur. Živnostník žiaden nepotrebuje.

Ručenie za záväzky vyplývajúce z podnikania

V tomto prípade je výhodnejšie podnikať prostredníctvom s. r. o. Spoločnosť ako taká síce ručí za záväzky celým svojim majetkom, ale spoločník s. r. o. ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že spoločník s. r. o., ktorý v plnej výške splatil svoj vklad do spoločnosti, za porušenie záväzkov spoločnosti svojim osobným (súkromným) majetkom neručí.

Naopak, živnostník ako fyzická osoba ručí za porušenie svojich záväzkov neobmedzene. Ak sa dostane do problémov, môže prísť nielen o obchodný, ale aj o súkromný majetok.

Možnosti spoločného podnikania s inými osobami

Veľký rozdiel v podnikaní živnostníka a s. r. o. je aj v počte osôb podnikajúcich spoločne.

Živnostník podniká sám ako jedna fyzická osoba. Môže však podnikať aj s iným podnikateľom na základe zmluvy o združení, ale stále ide o dva samostatné podnikateľské subjekty. Nový podnikateľský subjekt s právnou subjektivitou zmluvou o združení totižto nevzniká. Legislatíva na spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení nie je vôbec prispôsobená a prináša to viacero komplikácií.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať od jedného až po 50 spoločníkov. Táto právna forma je legislatívne prispôsobená na väčší počet osôb podnikajúcich pod záštitou jedného subjektu s vlastnou právnou subjektivitou. Ak niekto neplánuje podnikať iba sám, bude pre neho s. r. o. celkom určite lepšie prispôsobenou právnou formou.

Imidž podnikateľa pre obchodných partnerov a verejnosť

Z hľadiska akéhosi obrazu v očiach obchodných partnerov a verejnosti vzbudzuje vo všeobecnosti väčšiu dôveru s. r. o., než živnostník. Pravdepodobne je to tak pre to, že pod obchodnou spoločnosťou si mnoho ľudí predstaví podnikateľský subjekt väčších rozmerov zo zložitou organizačnou štruktúrou, množstvom zamestnancov a rozsiahlym majetkom. Avšak vôbec to tak nemusí byť. Za s. r. o. môže stáť aj jediný človek a naopak živnostník môže tiež disponovať veľmi rozsiahlym podnikaním a navyše zaň ručí neobmedzene.

Možnosti a náročnosť vedenia účtovníctva a evidencií na účely daní

Pokiaľ ide o účtovníctvo a evidencie na účely daní, viac možností má živnostník. Môže si totižto vybrať, či si bude uplatňovať skutočné (preukázateľné) výdavky alebo paušálne (percentuálne) výdavky. Ak si vyberie paušálne výdavky, bude musieť viesť pre ne veľmi jednoduchú evidenciu, ktorej vedenie ho nebude stáť veľa peňazí. Ak si vyberie skutočné výdavky, má na výber medzi daňovou evidenciou (nízka náročnosť), jednoduchým účtovníctvom (stredná náročnosť) a podvojným účtovníctvom (vysoká náročnosť).

Spoločnosť s ručením obmedzeným nemá na výber. Musí viesť podvojné účtovníctvo, ktoré je najnáročnejšie a jeho vedenie je preto zároveň aj najdrahšie.

Daňové zaťaženie podnikania prostredníctvom živnosti a s. r. o.

Živnostník si okrem skutočných výdavkov môže uplatňovať aj paušálne výdavky. Tie sa vypočítajú ako 60 % z príjmov SZČO (maximálne však 20 000 eur ročne) a môže si k nim pripočítať aj zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. Nesmie byť však platiteľom DPH, prípadne ním môže byť len časť roka. Bez ohľadu na spôsob uplatňovania výdavkov je sadzba dane z príjmov pre živnostníka nasledovná:

• ak dosiahne za rok 2024 zdaniteľné príjmy (výnosy) ako SZČO neprevyšujúce sumu 60 000 eur, sadzba dane je 15 % zo základu dane,
• ak dosiahne za rok 2024 zdaniteľné príjmy (výnosy) ako SZČO prevyšujúce sumu 60 000 eur, sadzba dane je 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 eura a 25 % z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne.

Eseročka si môže uplatňovať len skutočné výdavky. Ak dosiahne za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 60 000 eur, sadzba dane je 15 %. Ak túto hranicu presiahne, zaplatí daň z príjmov vo výške 21 % z celého základu dane z príjmov. Pri s. r. o. nie je možné zabudnúť na minimálnu daň , ktorá sa bude prvýkrát platiť práve od roku 2024. Jej výška je odstupňovaná podľa príjmov a začína na sume 340 eur ročne.

Živnostník si ako fyzická osoba môže pri daniach uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy, ktoré mu v konečnom dôsledku znižujú daň. S. r. o. na ne síce nárok nemá, ale má na ne nárok okrem iných aj jej majiteľ. Napr. vtedy, keď sa v nej zamestná ako zamestnanec, bude v nej poberať odmenu za výkon funkcie konateľa alebo jej bude fakturovať ako fyzická osoba – podnikateľ.

Sociálne poistenie a zdravotné poistenie pri podnikaní

U živnostníka je mesačná výška sociálnych odvodov dohromady 33,15 % z mesačného vymeriavacieho základu a zdravotných odvodov 15 % z mesačného vymeriavacieho základu. Ten sa počíta z údajov posledného podaného daňového priznania podľa tohto vzorca: [(základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti + zaplatené sociálne odvody + zaplatené zdravotné odvody) / 1,486] / 12.

Na začiatku podnikania živnostník žiadne sociálne odvody neplatí. Ak začne podnikať v roku 2024 a za tento rok jeho brutto príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahnu sumu 8 580 eur, stane sa od 1. júla 2025 (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) povinne sociálne poistenou SZČO. Minimálna výška sociálneho poistenia SZČO v roku 2025 bude 237,02 eura. Ak spomínanú hranicu brutto príjmov živnostník nepresiahne, sociálne odvody neplatí a jeho situácia sa bude znovu posudzovať až o rok po podaní daňového priznania.

Čo sa týka zdravotných odvodov, živnostník ich musí platiť od založenia živnosti. Ich minimálna výška v roku 2024 je 97,80 eura mesačne a od roku 2025 to bude 107,25 eura mesačne. Minimálna výška zdravotných odvodov sa však netýka tých SZČO, za ktoré súčasne platí zdravotné poistenie aj zamestnávateľ alebo štát (napr. podnikajú popri zamestnaní, štúdiu, rodičovskej, dôchodku). Ak im vyjde v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia nižšia suma preddavku na zdravotné postenie, budú zdravotné odvody platiť v takejto výške. Okrem toho, začínajúci živnostník, ktorý je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, môže platiť do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania preddavky na zdravotné poistenie v ľubovoľnej výške, teda aj v nulovej. Zohľadní sa to ale v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.

S. r. o. ako taká sociálne poistenie a zdravotné poistenie neplatí. Platí ich až vtedy, keď sa stane zamestnávateľom napr. z dôvodu, že sa v nej zamestná jej spoločník alebo mu začne vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa. Výška sociálnych a zdravotných odvodov potom závisí aj od typu právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania a výšky podielu spoločníka na základnom imaní. Zjednodušene sa dá povedať, že odvodové zaťaženie spoločníka a spoločnosti je s malými percentuálnymi odchýlkami podobné, resp. väčšinou skôr o niečo nižšie ako pri pracovnom pomere (tam je 13,40 % na strane zamestnanca a 36,20 % na strane zamestnávateľa).

Vyberanie peňazí na súkromné účely pre živnostníka a majiteľa s. r. o.

Použitie peňazí zarobených podnikaním na súkromné účely má jednoduchšie živnostník. Ten ich totiž môže kedykoľvek vziať z pokladne alebo banky a použiť na čokoľvek. Nemusí čakať na žiadnu výplatu mzdy či inej odmeny a ani na skončenie roka, účtovnú závierku a rozdelenie zisku. Peniaze, ktoré živnostník zarobí, patria priamo jemu ako fyzickej osobe.

Majiteľ s. r. o. je na tom diametrálne inak. Z právneho hľadiska peniaze, ktoré zarobí s. r. o., patria tejto právnickej osobe a jej spoločník nemôže na ne kedykoľvek bezdôvodne siahnuť a použiť ich na súkromné účely. Zisk si môže nechať vyplatiť až po skončení účtovného obdobia (obvykle kalendárneho roka), keď sa schváli účtovná závierka a rozhodne o rozdelení zisku spoločníkom. Pred výplatou bude z neho spoločnosť musieť zraziť 10 % daň z príjmov z dividend. Ak majiteľ s. r. o. potrebuje peniaze aj v priebehu roka, musí zvoliť legálny spôsob. Napr. sa môže v nej zamestnať, nechať si vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa, prenajať jej nehnuteľnosť, vyfakturovať jej niečo ako živnostník, nechať si vyplatiť odmenu za nejaké dielo a podobne. S týmito možnosťami je už ale spojené väčšie daňové a odvodové zaťaženie v porovnaní s vyplácaním dividend.

Ukončenie podnikania – rýchlosť, administratívna záťaž a poplatky

Živnostník môže podnikanie ukončiť okamžite doručením jednoduchého formulára živnostenskému úradu osobne, poštou alebo elektronicky. Neplatí sa za to žiaden poplatok. Má aj možnosť podobne jednoduchým formulárom pozastaviť prevádzkovanie živnosti na ním zvolenú určitú dobu. V tomto prípade sa pri písomnom oznámení platí poplatok 4 eurá, pri elektronickom 2 eurá.

V prípade podnikania prostredníctvom s. r. o. nie je možné podnikanie ukončiť okamžite. Zrušenie a zánik s. r. o. je časovo, administratívne a finančne náročný proces. V prvom rade je potrebné spoločnosť zrušiť rozhodnutím spoločníkov a ustanoviť likvidátora. Potom sa zloží do úschovy u notára preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 eur. Nasleduje zápis statusu „v likvidácii“ k obchodnému menu spoločnosti a likvidátora do obchodného registra za poplatok 50 eur. Najskôr šesť mesiacov po tom, ako sa v obchodnom vestníku zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, môže byť spoločnosť zlikvidovaná. Likvidátor v obchodnom vestníku zverejní oznámenie o skončení likvidácie a spoločnosť sa vymaže z obchodného registra. Likvidačný zostatok (znížený o hodnotu splateného vkladu) vyplácaný spoločníkovi podlieha 10 % zrážkovej dani z príjmov.

Výsledok: oplatí sa v roku 2024 viac živnosť alebo s. r. o.?

Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Medzi živnosťou a s. r. o. sú v každej oblasti veľké rozdiely. Každá právna forma podnikania má svoje výhody aj nevýhody. Všetko je potrebné zvážiť a prepočítať s ohľadom na jedinečnú situáciu, potreby a riziká každého jedného podnikateľa a predmetu jeho podnikania. Nie zriedka podnikatelia v praxi používajú aj kombináciu živnosti a s. r. o.

Odkaz na nezverejnený článok „Minimálna daň právnickej osoby od roku 2024 s príkladmi“.