Podnikanie popri zamestnaní – ako založiť vedľajšiu živnosť a aké máte ako SZČO povinnosti

Ešte než sa pustíme do popisovania krokov potrebných na štart podnikania, prejdite si prekážky, ktoré vám môžu stáť v ceste:

1. Chcete podnikať v rovnakom odbore ako zamestnávateľ. V tomto prípade potrebujete jeho písomný súhlas. Ale pozor, zamestnávateľ môže svoj súhlas kedykoľvek vziať späť. Potom musíte svoje podnikanie v čo najkratšom čase ukončiť. Ohľad musíte brať aj na zamestnávateľov, s ktorými ste podpísali konkurenčnú doložku. V tom prípade nesmiete určitú dobu po ukončení svojho zamestnania pracovať v rovnakom odbore. Presnú dobu stanovíte po dohode so zamestnávateľom, podľa Zákonníka práce však nesmie byť dlhšia ako 1 rok.
2. Ste štátny zamestnanec. Ak máte výplatnú pásku od štátnej inštitúcie (napríklad polícia, armády atď.), musíte mať súhlas vedúceho úradu bez ohľadu na oblasť podnikania.

Ako náhle máte súhlas, môžete sa pustiť do podnikania. To najdôležitejšie, čo potrebujete, je nápad. Môžete si otvoriť e-shop, využiť svoje know-how a ponúkať služby ako podnikateľ na voľnej nohe alebo si privyrábať napríklad pečením tort.

Nápad na podnikanie za vás nevymyslíme, ale všetko ostatné, čo na odštartovanie svojho biznisu potrebujete, nájdete v tomto článku.

Ako na založenie vedľajšej živnosti

Vznik oprávnenia na živnostenské podnikanie je podmienený jeho ohlásením na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania v postavení jednotného kontaktného miesta (JKM) podľa miesta bydliska fyzickej osoby. Na ohlásenie je potrebné vyplniť údaje uvedené vo formulári na ohlásenie živnosti, ktorý je osobitne určený pre fyzickú osobu a osobitne pre právnickú osobu. Zároveň za každú voľnú živnosť je stanovený poplatok vo výške 5 €a za každú remeselnú alebo viazanú činnosť je stanovený poplatok vo výške 15 €.

Všetko môžete vyriešiť aj pomocou elektronického podania. Informácie k elektronickej službe nájdete: Elektronické ohlásenie živnosti. V tom prípade správny poplatok za voľné živnosti neplatíte, za remeselné a viazané živnosti je poplatok znížený na polovicu, t. j. 7,50 eur.

Pretože budete podnikať popri zamestnaní, vaša živnosť bude vedľajším zdrojom príjmov. Z toho plynú výhody ako napríklad nižšie odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie.

Pri podnikaní na vedľajšiu činnosť pritom nie je podstatné, či ste zamestnaní na hlavný pracovný pomer, alebo máte len čiastočný úväzok. Dôležité je, že máte zamestnávateľa, ktorý za vás odvádza zálohy na sociálne a zdravotné poistenie.

Sami následne uhradíte len doplatok na poistnom. A to iba v prípade, že budú vaše príjmy z podnikania také, že bude potrebné poistné doplatiť.

Povinnosti SZČO u vedľajšej činnosti

Povinnosti SZČO môžeme rozdeliť do troch skupín podľa toho, ku ktorej inštitúcii sa vzťahujú.

• Povinnosti k finančnému úradu
• Povinnosť voči zdravotnej poisťovni
• Povinnosti voči sociálnej poisťovni

Povinnosti živnostníkov na finančnom úrade

Najviac povinností súvisí s registráciou na finančnom úrade. Potrebujete sa totiž zaregistrovať k niekoľkým typom dane a pripravovať daňové priznania. Medzi tieto dane patria:

• daň z príjmu fyzických osôb,
• daň z pridanej hodnoty,
• daň z motorových vozidiel.

Neznamená to však, že sa vás vždy týkajú všetky spomínané dane. Pre SZČO, ktoré budú podnikať na vedľajšiu činnosť je povinná iba daň z príjmu fyzických osôb. U ostatných daní totiž záleží na vašom obrate a druhu podnikania. Teraz sa pozrieme na to, kedy sa Vás spomínané dane týkajú a aké povinnosti sú s nimi spojené.

1. SZČO a daň z príjmov fyzických osôb

K dani z príjmov fyzických osôb sa zaregistrujete automaticky pri založení živnosti na živnostenskom úrade. Daňové priznanie ako SZČO podávate vždy, bez ohľadu na to, či svoje podnikanie vykonávate ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť (daňové priznanie typ B).

Termíny pre podanie priznania k dani z príjmov sú nasledujúce:

• do 3 měsíců od skončení zdaňovacího období,
• do 6 měsíců od skončení zdaňovacího období – pokud máte daňového poradce.

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky Vaše príjmy, čiže z príjmy z podnikania, ako aj zo zamestnania alebo napríklad z prenájmu nehnuteľnosti. Najzásadnejšou položkou v daňovom priznaní SZČO, hneď po príjmoch, sú výdavky. Pri nich má živnostník na výber z dvoch spôsobov uplatňovania:

• skutočné výdavky,
• paušálne výdavky (60 % z príjmov živnostníka v konkrétnom roku, avšak maximálne do výšky 20.000 €).

Keď vám vyjde, že máte štátu doplatiť daň z príjmu, musíte to stihnúť v lehote na podanie daňového priznania.

2. SZČO a daň z pridanej hodnoty

Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH má každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dosiahne obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. To neplatí, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH. V bežných prípadoch sa ale živnostník, ktorý prevádzkuje vedľajšiu živnosť nestáva platiteľom DPH.

3. SZČO a daň z motorových vozidiel

Predmetom dane je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie v zmysle § 2 Obchodného zákonníka alebo na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a je evidované v Slovenskej republike.

Povinnosti živnostníkov voči zdravotnej poisťovni

Živnostník, ktorý má súčasne zamestnanie aj živnosť, nie je povinný platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie z titulu podnikania. Poistné za vás hradí zamestnávateľ. Iba uhradíte doplatok a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Toto zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania, ktoré živnostník podal do konca marca.

Zjednodušene povedané, v ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie sa zo všetkých príjmov zo zamestnania aj zo živnosti za uplynulý rok spoločne vypočíta 14%-ný zdravotný odvod. Od tohto čísla sa potom odpočítajú preddavky na zdravotné odvody, ktoré osoba zaplatila ako zamestnanec.

Povinnosti živnostníkov voči sociálnej poisťovni

Povinnosť platby sociálneho poistného vznikne od 1. júla 2024 a odvíja sa od výšky príjmu uvedeného v daňovom priznaní. Ak je výška príjmu do limitu 7 824 €, povinnosť platby odvodov nevznikne po celý rok. Ak je príjem vyšší ako je limit, Sociálna poisťovňa pošle oznámenie o vzniku poistného. Ak SZČO podniká na vedľajšiu činnosť, nemusíte odvádzať preddavky na daň, sociálna poisťovňa vyčísli podnikateľovi prípadný nedoplatok po podaní daňového priznania.