Návod pre SZČO na vedľajšiu činnosť: ako na dane a daňové priznanie

Podnikanie ako SZČO môžete prevádzkovať ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť. V prípade, že máte svojho zamestnávateľa a aby ste mi privyrobili aj podnikáte, s najväčšou pravdepodobnosťou svoje podnikanie vediete ako vedľajšiu činnosť. Aké výhody má vedľajšia činnosť?

Vedľajšia zárobková činnosť má niekoľko výhod

1. V prvom roku nemusíte odvádzať zálohy na sociálne poistenie. Či vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie, to sa bude prvýkrát posudzovať podľa vašich príjmov až po podaní prvého daňového priznania.
2. Nevzťahuje sa na Vás minimálny vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia, preto si začínajúca SZČO, ktorá má podnikanie ako vedľajšiu činnosť môže určiť výšku preddavku na zdravotné poistenie sama.

Ako je to s daňovým priznaním SZČO

Daňové priznanie musíte na daňový úrad podať vždy, keď vaše zdaniteľné príjmy v uplynulom roku presiahnu 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (pre rok 2022 je to čiastka 2 289,63 €).

SZČO musí podať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizuje všetky svoje príjmy, čiže aj príjem z podnikania a aj príjem zo zamestnania. V tomto prípade nemôžete svojho zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovanie dane, iba si vyžiadate od neho potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, ktoré je povinnou prílohou daňového priznania. Daňové priznanie podáva elektronicky, nakoľko je povinný so správcom dane komunikovať iba elektronicky. Ak by živnostník doručil tlačivo daňového priznania v listinnej podobe, nebude na to správca dane prihliadať.

Čo uviesť do daňového priznania SZČO

V daňovom priznaní musíte uviesť všetky vaše príjmy. Ak ste zamestnaní a podnikaním si iba privyrábate, alebo máte napríklad príjmy z prenájmu, musíte uviesť nielen tieto príjmy, ale aj príjmy zo zamestnania. Preto si evidujte všetky svoje príjmové doklady.

Nezabudnite si od vášho zamestnávateľa do 15. februára vyžiadať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pokiaľ okrem prevádzkovania živnosti aj naďalej pracujete na hlavný alebo čiastočný úväzok.

Ako na výpočet dane z príjmov fyzických osôb

Predmetom dane sú:

• príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
• príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),
• príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
• ostatné príjmy (§ 8),

Dohromady tvoria celkový základ dane.

Sadzba dane činí:

• 15 % – ak zdaniteľné príjmy (výnosy) živnostníka nepresiahnu sumu 49 790 €,
• 19 % – ak zdaniteľné príjmy (výnosy) živnostníka za zdaňovacie obdobie presahujú sumu 49 790 €, pričom táto sadzba dane sa použije iba na tú časť základu dane, ktorá nepresiahne sumu 38 553,01 € (vrátane),
• 25 % – ak zdaniteľné príjmy (výnosy) sú a zdaňovacie obdobie vo výške presahujúcej sumu 49 790 €, pričom táto sadzba dane sa použije iba na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 38 553,01 €.

Ako určiť základ dane z príjmov z podnikania SZČO

V účtovníctve sa základ dane z príjmov určí ako súčet výnosov, od ktorých odpočítate náklady. Pri vedení daňovej evidencie musíte starostlivo evidovať príjmy a reálne vynaložené výdavky (tzn. že si uchovávate všetky doklady za nákup tovaru či služieb).

Podnikatelia najčastejšie uplatňujú metódu paušálnych výdavkov stanovených percentom z príjmov, pretože je najjednoduchšia a často aj najvýhodnejšia. Podmienkou je, že nie ste platiteľom DPH, resp. môžete ním byť iba časť zdaňovacieho obdobia. Aktuálna výška paušálnych výdavkov je:

• 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však 20 000 eur ročne a
• 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, maximálne však 20 000 eur ročne.

K vypočítanej výške paušálnych výdavkov je potom možné v daňovom priznaní pripočítať aj zaplatené odvody na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré ste povinný platiť v súvislosti príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak pre Vás nie sú výhodné paušálne výdavky, uplatňujte metódu skutočných/reálne vynaložených výdavkov.

Ako znížiť základ dane SZČO

Hlavným pravidlom pre zníženie základu dane je voľba vhodného spôsobu uplatňovania výdavkov (paušálne alebo skutočné výdavky).

Existujú ale aj ďalšie možnosti, živnostník si môže vypočítaný základ dane znížiť o tieto nezdaniteľné časti základu dane:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela,
• nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (tzv. III pilier).

Termíny pre podanie priznania k dani z príjmov fyzických osôb

Živnostník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2022 správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona o dani z príjmov, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ tento deň pripadá na víkend alebo štátny sviatok, posúva sa lehota na prvý nasledujúci pracovný deň.

Nezabudnite sa nahlásiť

Pokiaľ váš zamestnávateľ podniká v rovnakom odbore, v ktorom si chcete zriadiť živnosť, musíte mať jeho písomný súhlas.

Či už sa rozhodnete podnikať ako SZČO na hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, nezabudnite sa nahlásiť na miestne príslušnom daňovom úrade (určuje sa podľa sídla podnikania), do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Viac sa dozviete v založenie živnosti. Tiež si prečítajte, aké sú povinnosti SZČO.