Kedy má zamestnanec nárok na príspevok na rekreáciu

Na to, aby bol zamestnávateľ povinný príspevok na rekreáciu poskytnúť a zamestnanec oprávnený o príspevok na rekreáciu požiadať, musia by súčasne splnené dve podmienky:

• zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a
• pracovný pomer zamestnanca trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Je potrebné si ich však ešte viac upresniť.

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare) sa za počet zamestnávaných zamestnancov (ktorých musí byť viac ako 49, aby zamestnávateľovi vznikla povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu) považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jeho výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách sa vypočíta tak, že súčet počtu zamestnancov vo všetkých dňoch predchádzajúceho kalendárneho roka sa vydelí plným počtom kalendárnych dní predchádzajúceho kalendárneho roka.

Zákonník práce však umožňuje, aby príspevok na rekreáciu za rovnakých podmienok dobrovoľne poskytol zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu. Ak by teoreticky zamestnanec spĺňal podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu u viacerých zamestnávateľov, môže oň požiadať len jedného zamestnávateľa.

Na aké rekreácie je možné použiť príspevok na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami, na ktoré je možné poskytnúť príspevok na rekreáciu, sú preukázané (zdokladované) výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve noci na Slovensku,
• pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve noci a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na Slovensku,
• ubytovanie najmenej na dve noci na Slovensku, ktoré môže obsahovať stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na Slovensku pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom (za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti).

Zákonník práce však umožňuje, aby zamestnanec na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené. Oprávnenými výdavkami sú totižto aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Dve formy poskytovania: príspevok na rekreáciu alebo rekreačný poukaz

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca sa môže poskytovať v dvoch podobách:

• zamestnanec si rekreáciu zaplatí sám a následne mu zamestnávateľ preplatí oprávnené výdavky na rekreáciu na základe predložených dokladov,
• zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreačný poukaz.

Rozhodovanie o forme poskytovania príspevku na rekreáciu je v kompetencii zamestnávateľa.

Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne. V prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu touto formou platí, že na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá sa začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi. Ten ním zaplatí oprávnené výdavky za rekreáciu.

Výška príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur. Zvyšných 225 eur (prípadne aj viac, ak hodnota rekreácie alebo viacerých rekreácií zamestnanca za kalendárny rok presiahne 500 eur) si zaplatí zamestnanec.

Nad rámec svojho zákonného 55 % príspevku však môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu zo sociálneho fondu.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Čiže ak napríklad zamestnanec pracuje na polovičný pracovný úväzok, platí pre neho maximálna suma zamestnávateľovho príspevku na rekreáciu 137,50 eura ročne.

Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere pracujúci u svojho zamestnávateľa viac ako 2 roky sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zaradenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten predložený doklad skontroloval a vypočítal z neho 55 % oprávnených výdavkov. Následne vypočítanú sumu 165 eur ako príspevok na rekreáciu v plnej výške vyplatil zamestnancovi spolu s najbližšou výplatou.

Príspevok na rekreáciu z hľadiska daní a odvodov

Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. To znamená, že ak zamestnanec dostane od zamestnávateľa príspevok na rekreáciu formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak dostane vo výplate jeho plnú sumu.

Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa. Rovnako ako zamestnanec, tak ani zamestnávateľ neplatí z vyplatených príspevkov na rekreáciu sociálne a zdravotné odvody.