Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) je potrebné pozerať na príspevok na dopravu zamestnanca do a zo zamestnania komplexne, a to z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca.

Zákonná úprava pre zamestnávateľa

ZDP v §19 ods.2 písm. s) definuje daňové výdavky nasledovne: na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3, čo sú motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb – autobusy, trolejbusy a elektrobusy.

Zároveň žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Sám zamestnávateľ hodnotí skutočnosti podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo má vplyv na posúdenie, či doprava v danej oblasti vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy zodpovedá jeho potrebám alebo nie.

Od 1.1.2021 platí nová úprava, kde sa definuje maximálna výška nepeňažného plnenia  oslobodená pre zamestnanca od dane z príjmu pre zamestnanca za dopravu do a z práce, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ, na 60 € mesačne. Ak je táto suma vyššia, nepeňažný príspevok nad túto sumu musí zamestnávateľ zamestnancovi zdaniť v mesačnej mzde.

Príklad:

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Zamestnávateľ na dopravu zamestnancov vynaložil mesačne 20 000€.

Ako sa vypočíta nepeňažné plnenie na jedného zamestnanca mesačne? Započítavajú sa do počtu miest v motorovom vozidle aj miesta na státie ?

Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny). Hodnota nepeňažného plnenia na jedného zamestnanca predstavuje sumu 47,62 €, ktorá je oslobodená od dane.

Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v  motorovom vozidle možno preveriť, napr. v osvedčení o evidencii vozidla.

Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno  zahrnúť aj miesta na státie, t. j. je na dopravcovi, aby sa v súlade s osobitnými predpismi a bezpečnosťou premávky dohodol so zamestnávateľom, či motorové vozidlo môže byť využívané aj pre stojacich cestujúcich.

Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách.  

Zákonná úprava pre zamestnanca

ZDP jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorého zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania v §5 ods. 7 písm. m) nasledovne: od dane je oslobodený príjem: nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby zamestnávateľ splnil podmienky dopravy zamestnancov podľa §19 ods. 2 písm. s), aby bol nepeňažný príjem pre zamestnanca oslobodený od dane, a zároveň od sociálneho a zdravotného poistenia.

Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s) môže zvoliť iný spôsob financovania, napr. prostredníctvom sociálnej politiky alebo zamestnaneckých benefitov financovaním zo Sociálneho fondu, avšak takýto príjem bude pre zamestnanca zdaňovaným príjmom a bude podliehať odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.

Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

 

Autorom článku je Katarína Serinová