Náhrada mzdy za sviatok a príplatky za prácu nadčas

Definícia sviatku

Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári. V tejto súvislosti tak rozlišujeme fond pracovného času a fond pracovného času vrátane sviatkov.

Kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu cez sviatok?

Prácu vo sviatok môže zamestnávateľ nariadiť iba vo výnimočných prípadoch a musí dodržať tieto náležitosti:

1. ide o výnimočnosť situácie,
2. zamestnávateľ musí prerokovať nariadenie práce vo sviatok so zástupcami zamestnancov a
3. musí ísť o nevyhnutné práce vymedzené v Zákonníku práce, ktoré nie je možné vykonať v pracovných dňoch, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Nevyhnutné práce vymedzené Zákonníkom práce §94 sú:

• naliehavé opravárske práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Ide o tieto sviatky:

1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december.

Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. pre čerpacie stanice alebo lekárne, na ktoré sa zákaz maloobchodného predaja cez sviatok nevzťahuje.

Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na poskytovanie služieb v tieto konkrétne sviatky.

Platený sviatok (§122 ZP)

To, či sa za sviatok bude platiť mzda, náhrada mzdy alebo iné plnenie závisí od toho, či sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca alebo na deň pracovného pokoja, či zamestnanec v tento deň pracoval alebo nie.

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň – zamestnanec nepracoval

V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnanec „prichádza“ o mzdu. Zákonník práce chráni zamestnanca nasledovne:

• ak ide o mesačne odmeňovaného zamestnanca, deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň a patrí mu za neho mzda,
• ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca, dostane náhradu mzdy v sume priemerného zárobku

Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň – zamestnanec pracoval

Podľa Zákonníka práce za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja – zamestnanec nepracoval

V takom prípade zamestnanec nemá nárok na žiadne plnenie zo strany zamestnávateľa.

Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja – zamestnanec pracoval

Zamestnanec má nárok na mzdu a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje v sobotu alebo nedeľu, aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna – vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec nedostane. Za čerpanie náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad náhrady mzdy za sviatok u zamestnanca s hodinovou mzdou

Pán Pavol pracuje ako opravár, 40 hodinový pracovný týždeň, hodinová mzda 10 EUR, priemerný hodinový zárobok 11 EUR. V apríli 2025 odpracoval všetky svoje naplánované zmeny, čo bolo 152 hodín. V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval. Fond pracovného času vrátane 1 sviatku je 160 hodín.

Sviatok a práca v noci (§123 ZP)

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Sviatok sa na tieto účely končí uplynutím 24 hodín od začiatku prvej rannej zmeny.

Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napr. 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája má teda nárok na mzdovú kompenzáciu za sviatok za celú pracovnú zmenu.

Zákonník práce v §123 hovorí, že zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,876 eura), a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 2,345 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Súbeh práce vo sviatok a práca cez víkend – sobota a nedeľa (§122a, §122b ZP)

Za dobu práce v sobotu a v nedeľu prislúcha zamestnancovi dosiahnutá mzda a príplatok najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu v sobotu (v roku 2025 je to 2,345 eura) a v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu v nedeľu (v roku 2025 je to 4,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v sobotu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v sobotu, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu na hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v nedeľu, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová