Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?

Základnou podmienkou je dôvod ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Doba trvania pracovného pomeru ovplyvňuje výšku odstupného, o ktorom hovorí Zákonník práce v §76.

Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Nárok na odstupné zo Zákonníka práce vzniká v týchto prípadoch:

• Zamestnávateľ sa zrušuje bez nástupcu a firma končí svoju činnosť.
• Zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
• Zamestnávateľ uskutočnil organizačné zmeny a zamestnanec sa stal nadbytočným.
• Ak zamestnanec stratí dlhodobú spôsobilosť vykonávať prácu pre nepriaznivý zdravotný stav potvrdený zdravotným posudkom.
• Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu kvôli pracovnému úrazu alebo choroby z povolania.

Odstupné vzniká aj v prípade, ak dôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom a je v nej uvedený jeden z hore uvedených dôvodov.

Príklad:

Z dôvodu zmeny dodávateľských vzťahov a spôsobu obchodovania počas pandémie Covid-19 sa zamestnávateľ rozhodol dohodnúť sa zamestnancom Ivanom o ukončení pracovného pomeru, nakoľko nemá pre neho prácu. V  Dohode o ukončení pracovného pomeru je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru ako zmena organizácie práce. Ivan má nárok na odstupné vo výške dvojnásobku svojej priemernej mesačnej mzdy, nakoľko jeho pracovný pomer trval viac než dva roky a pracovný pomer bol ukončený dohodou.

Ak by nastala totožná situácia, avšak  zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, Ivanovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny. Výška odstupného by bola vyrátaná podľa doby trvania pracovného pomeru, čiže vo výške priemernej mesačnej mzdy, ale zároveň by mu plynula aj výpovedná lehota. Zamestnávateľ by mu vyplatil odmenu aj za mesiace, počas ktorých výpovedná doba plynula a následne aj odstupné. Výpovedná lehota by bola v tomto prípade najmenej dva mesiace. Z pohľadu zamestnávateľa je preto dohoda o skončení finančne výhodnejší spôsob ukončenia pracovného pomeru.

Ako sa odstupné vypočíta

Ak nastane niektorá zo situácií, v ktorých má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi odstupné, jeho výška bude závisieť od spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.

Spôsob ukončenia pracovného pomeru dohodou

Spôsob ukončenia pracovného pomeru výpoveďou

Výška odstupného pri zohľadnení počtu rokov trvania pracovného pomeru je vyššia pri dohode o skončení pracovného pomeru.

Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca. Zákonník práce určuje minimálne nároky na výšku odstupného, zamestnávateľ môže vyplatiť odstupné aj vo vyššej výške než je zákonný nárok a aj za iných okolností, než ustanovuje Zákonník práce.

Kedy sa odstupné vypláca?

Podľa Zákonníku práce musí zamestnávateľ vyplatiť odstupné v najbližšom výplatnom termíne od skončenia pracovného pomeru, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Zistite, ako na výpočet čistej mzdy. S výpočtom miezd pre zamestnancov vám pomôže účtovný softvér. Money S3 obsahuje špeciálny modul pre Mzdy a personalistiku.

Autorom článku je Katarína Serinová