Pracovný pomer, dohoda alebo spolupráca na IČO – aký v tom je rozdiel?

Pracovný pomer (HPP a skrátený úväzok)

Zamestnanci  pracovnom pomere tvoria jadro firmy. Ide o trvalých zamestnancov s pevne stanoveným počtom odpracovaných hodín za týždeň. Pracovný pomer môžeme rozdeliť na:

• plný úväzok, resp. hlavný pracovný pomer (HPP) – maximálne 40 hodín týždenne, kde zamestnanec pracuje 5 dní v týždni
• skrátený úväzok – menej než 40 hodín týždenne na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom

Pracovný pomer uzavierate na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Pracovný pomer vzniká podpisom pracovnej zmluvy, ktorá musí obsahovať minimálne:

• druh vykonávanej práce,
• miesto výkonu práce,
• deň nástupu do práce,

avšak je vhodné doplniť pracovnú zmluvu o ďalšie podrobnosti, ako sú:

• bližšie označenie druhu a miesta výkonu práce,
• nárok na dovolenku,
• výpovednú lehotu,
• týždennú pracovnú dobu a jej rozvrhnutie,
• mzdu alebo plat a spôsob odmeňovania vrátane termínu výplaty.

Kedy je vhodné zamestnať zamestnanca na HPP

Zamestnanca na pracovný pomer prijmete v momente, keď hľadáte pomocnú ruku na dlhodobú spoluprácu a sústavnú prácu. Stabilní zamestnanci s osvojenými procesmi a know-how budú vždy prínosnejší a výkonnejší než striedajúci sa brigádnici. Pokiaľ sa vám zamestnanec neosvedčí, môžete ho prepustiť počas trojmesačnej skúšobnej lehoty alebo neskôr s mesačnou alebo dvojmesačnou výpovednou lehotou, podľa zákonníka práce. Prípadne, môžete ukončiť pracovný pomer so súhlasom zamestnanca, a to dohodou.

So zamestnávaním zamestnancov sú spojené nemalé náklady (okrem mzdy je potrebné platiť zdravotné a sociálne odvody), a preto je vhodné prijať do trvalého pracovného pomeru zamestnanca vtedy, ak máte pre neho dostatok práce. Zamestnanca musíte platiť aj vtedy, ak im prácu nepridelíte, ale sú fyzicky na pracovisku.

Práca na dohodu (DPČ a DVP)

Pokiaľ pre zamestnanca v pracovnom pomere nemáte dosť práce a potrebujete iba človeka na výpomoc, využite dohodu o pracovnej činnosti (DPČ) alebo dohodu o vykonaní práce. (DVP). 

Dohody mimo pracovného pomeru používajp firmy na jednorazové práce alebo práce malého rozsahu. Pri dohodách neexistuje minimálna odpracovaná doba, ale naopak maximálna.

• Na DPČ môže zamestnanec pracovať maximálne 10 hodín týždenne
• Na DVP môže zamestnanec odpracovať maximálne 350 hodín ročne.

Výpovedná lehota je 15 dní a dohoda môže byť dojednaná na maximálne 12 mesiacov.

Za zamestnancov na dohodu sa odvádzajú rovnaké zdravotné a sociálne odvody ako za zamestnanca. Rovnako je potrebné dodržať minimálnu hodinovú mzdu, ktorá je v roku 2021 na 1. stupeň náročnosti práce, a teda v sume 3,580 € na hodinu, ale ich mzda nevypočíta koeficientom podľa náročnosti práce. Majú ale rovnako nárok na príplatky za prácu v sobotu, nedeľu a v noci.

Kedy prijať zamestnanca na dohodu

Dohodárov si vezmite najmä ako výpomoc. Je vhodné ich prijať, pokiaľ sa vám hromadí jednorazová práca alebo potrebujte trvalú výpomoc s drobnou prácou, ktorá si ale nevyžaduje osemhodinové smeny. Alebo ak ide o sezónnu záležitosť, napríklad pred Vianocami, počas zberu úrody a pod. Podľa druhu práce zvoľte aj typ dohody.

Existuje aj Dohoda o brigádnickej práci študenta, ktorá študentovi umožňuje pracovať 20 hodín týždenne a je zvýhodnená v platení sociálnych odvodov až do výšky 200€. Takúto zvýhodnenú dohodu môže mať študent iba u jedného zamestnávateľa.

Externá spolupráca na IČO

Pravdepodobne ste už počuli o „zamestnávaní“ na IČO, teda na živnostenský list. Tento spôsob zamestnávania je nelegálny, nakoľko zamestnanie je tzv. závislá činnosť. Závislú činnosť definuje Zákonník práce ako prácu pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, čo je pri výkone živnosti neprípustné. Zamestnávatelia „zamestnávanie na živnosť“ zneužívajú kvôli tomu, aby ušetrili na zdravotných a sociálnych odvodoch, prípadne aby sa vyhli povinnostiam ako preplácanie dovolenky, či ukončenie pracovného vzťahu s výpovednou lehotou.

Samozrejme, môžete spolupracovať so živnostníkmi, ale v pozícii externých dodávateľov. Nikdy na pohovoroch kandidátom neponúkajte prácu na živnostenský list.

O nelegálne zamestnávanie ide ak:

• je medzi SZČO a zamestnávateľom vzťah nadriadený/podriadený,
• SZČO využíva nástroje zamestnávateľa ako napríklad kanceláriu nebo počítač,
• SZČO nevystupuje sám za sebe, ale menom svojho „zamestnávateľa”,
• živnostník fakturuje rovnaké čiastky iba jednému „zamestnávateľovi”,
• má SZČO pevne stanovenú pracovnú dobu,
• zamestnávateľ ručí za škodu spôsobenú SZČO.

Kedy pracovať so SZČO

Podnikatelia môžu so SZČO legálne spolupracovať outsorcovaním. Pokiaľ napríklad firma alebo podnikateľ vyčlenia niektoré činnosti a zveria ich SZČO alebo inej firme, je to právne v poriadku. Typickým príkladom sú napr. externí účtovníci, IT správcovia, údržbári, grafici a pod.

Za externého spolupracovníka neplatíte sociálne a zdravotné odvody a dane. SZČO si svoje odvody riešia sami, vy im iba platíte odmenu za prácu, ktorú si sami stanovia (napr. podľa hodín alebo podľa hotových činností. Pracovná zmluva sa nepodpisuje, ale podpisuje sa zmluva o spolupráci alebo zmluva o dielo.

Outsourcing nie je závislou prácou, lebo SZČO:

• pracuje samostatne a nie je nikým riadený,
• vykonáva činnosť pod vlastním menom,
• pracuje na vlastnú zodpovednosť
• a má aj ďalších klientov.

 

Autorom článku je Katarína Serinová