Ako poskytovať zamestnancom rekreáciu vo vlastnom rekreačnom zariadení s uplatnením daňových nákladov

Pozrieme sa na dve možnosti, ako umožniť zamestnancom rekreáciu v zariadení zamestnávateľa za zvýhodnených podmienok, tak aby bola splnená litera zákona:

1. cez príjem zo závislej činnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmu zamestnanca
2. cez príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení podľa Zákonníka práce

Príspevok na použitie rekreačného zariadenia ako príjem zo závislej činnosti oslobodený od dane z príjmu

Príjem zo závislej činnosti oslobodený do dane z príjmu zamestnanca^[1] je charakterizovaný ako príspevok na použitie rekreačného, zdravotníckeho, predškolského, športového alebo telovýchovného  zariadenia.

Použitím takéhoto zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme, t.j. ide o poskytnutie zariadenia, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia – prístrojov), nie o nákup služieb ani zakúpenie rekreačných poukazov prostredníctvom cestovných kancelárií. Od dane je oslobodený peňažný aj nepeňažný príjem zamestnanca poskytnutý formou použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia.

Rovnako je od dane oslobodený aj nepeňažný príjem v prípade použitia uvedených zariadení, ak je takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby^[2]. Oslobodenie sa vzťahuje na prípady, keď zariadenie je majetkom zamestnávateľa alebo ho má zamestnávateľ v prenájme (zamestnávateľ platí nájomné majiteľovi).

Príklady

Zamestnávateľ vlastní fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom a ich rodinám za symbolický poplatok. Nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene vstupného je oslobodený od dane.

Zamestnávateľ prenajme od majiteľa fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom za symbolický poplatok. Aj v tomto prípade je nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene oslobodený od dane.

Iný zamestnávateľ postupuje tak, že zakúpi vstupenky do fitnes centra, ktoré dá zamestnancom, resp. prepláca vstupenky, ktoré si zamestnanci sami zakúpia u prevádzkovateľa fitnes centra. Tento príjem zamestnancov už nie je oslobodený od dane a musí sa zamestnancom zahrnúť do ich zdaniteľných príjmov.

Z uvedeného vyplýva, že ak bude rekreácia v zariadení, ktoré vlastní zamestnávateľ, poskytnutá zamestnancovi hoci aj za symbolickú cenu, rozdiel z bežnej ceny pobytu a zamestnancom zaplatenej symbolickej ceny pobytu, nebude zamestnancovi „pripočítaný“ k mzde ako nepeňažný príjem, lebo je od dane z príjmu oslobodený.

Náklady zamestnávateľa na prevádzku takéhoto zariadenia budú daňovými nákladmi podľa §21 ods.1 písm. f), čiže náklady nad príjmy od zamestnancov nie sú daňovými nákladmi. Do týchto nákladov sa zahŕňajú aj odpisy vlastného zariadenia.

Je vhodné zaradiť poskytovanie vlastného zariadenia do sociálnej politiky zamestnávateľa v jeho internom predpise, kde sú určené podmienky za akých zamestnávateľ poskytuje tento benefit a definuje ceny za používanie vlastného zariadenia na rekreáciu.

Príspevky zo Sociálneho fondu na účely rekreácie sú tiež povoleným spôsobom čerpania Sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. §7 ods. d) a e), pričom platí, že takýto príjem je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmu.^[3]

Tvorba Sociálneho fondu podľa zákona o Sociálnom fonde č 152/1994 Z. z. je daňovým nákladom spoločnosti.

Príklad

Náklady na jednu noc na osobu (po kalkulovaní nákladov vrátane odpisov) sú 12€  vo vlastnom zariadení zamestnávateľa. Na 5-dňovú rekreáciu sú náklady na ubytovanie 1 osoby 60€. Deti do 12 rokov platia polovičnú cenu.

V internej smernici zamestnávateľ môže uviesť, že zamestnanec má po odpracovaní 12 mesiacov nárok na príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa na 5-dňovú rekreáciu vo výške 50€ na osobu, 50€ na manželku a 25€ na každé dieťa. Tento príspevok poskytuje zamestnávateľ zo Sociálneho fondu.

Zamestnanec má za 5-dňovú rekreáciu pre seba, manželku a dve deti v zariadení uhradiť 60+60+30+30€ =180€. Zamestnanec uhradí za 5-dňovú rekreáciu za seba, manželku a dve deti 30€ a vyčerpá si príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa v sume 50+50+25+25=150€.

Účtovanie:

Tvorba sociálneho fondu u zamestnávateľa: 527/427 – daňový náklad pre zamestnávateľa

Použitie sociálneho fondu:

Použitie sociálneho fondu na rekreáciu vo vlastnom zariadení: 427/602  – príjem pre zamestnávateľa (dôležité na posúdenie nákladov a odpisov za zariadenie)

Vyúčtovanie so zamestnancom:

Faktúra za pobyt zamestnanca: 335/602 – pohľadávka voči zamestnancovi (dôležité na posúdenie nákladov a odpisov za zariadenie)

Úhrada pobytu zamestnancom: 221/335 – úhrada zamestnancom na účet

Zamestnanec má príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa oslobodený od dane z príjmu (aj od odvodov), pre zamestnávateľa je to daňový náklad cez Sociálny fond, a zároveň je to príjem pre zariadenie.

Podľa výšky celkových príjmov za rok za ubytovanie zamestnancov sa posúdi daňová uznateľnosť nákladov za prevádzku rekreačného zariadenia zamestnávateľa vrátane odpisov.

Využitie rekreačného zariadenia zamestnávateľa cez príspevok na rekreáciu

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa  podľa  § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len „§152a ZP“). Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. 

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
• pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti,

Oprávnenými výdavkami sú aj vyššie uvedené oprávnené výdavky zamestnanca  na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže poskytnúť  zamestnancovi  príspevok na rekreáciu dvoma spôsobmi:

• na základe účtovných dokladov, oprávnených výdavkov, predložených zamestnancom  zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie  ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca,
• rekreačným poukazom podľa osobitného predpisu, pričom povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom pre účely  zahrnutia týchto výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov.

Príklad

Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom  rekreačnom  zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Za pobyt  zamestnanci platia na základe interného cenníka. Môže si spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov  takto poskytnuté príspevky na rekreáciu zamestnancov?

Odpoveď
Ak vlastné rekreačné zariadenie zamestnávateľa spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov,^[4] potom výdavky na príspevok rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a Zákonníka práce budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Čiže, ak by chcel zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnancom vo vlastnom ubytovacom zariadení vo výške 55% z hodnoty rekreácie max. do sumy 275€, vlastne by to preplatil sám sebe, musí splniť podmienky podľa §152a Zákonníka práce (vrátane prevádzkovania činnosti ubytovacie služby a úhrady dane za ubytovanie). Tento príspevok, ktorý je daňovým výdavkom pre zamestnávateľa, a zároveň nezdaňovaným príjmom pre zamestnanca, by bol príjmom pre rekreačné zariadenie zamestnávateľa na pokrytie nákladov z prevádzky.

Inou situáciou je kombinácia, že by zamestnávateľ za pobyt vo vlastnom rekreačnom zariadení fakturoval plnú sumu, ktorú by zamestnanec zaplatil, avšak v kombinácii príspevku na rekreáciu podľa Zákonníka práce a príspevku na využitie vlastného zariadenia zamestnávateľa:

1. zamestnanec si uplatní príspevok na rekreáciu a dostane benefit od zamestnávateľa, a zároveň
2. zamestnávateľ zaúčtuje do nákladov príspevok na rekreáciu a príspevok na využitie vlastného rekreačného zariadenia, a zároveň
3. zamestnávateľ pokryje náklady na prevádzku rekreačného zariadenia na základe kalkulácie, koľko prevádzkovanie rekreačného zariadenia stojí a vypočítanej ceny za prenocovanie.

Príklad

Pobyt pre zamestnanca na 7 dní na chate zamestnávateľa stojí pre neho a jeho manželku s deťmi 500€. Ako bude postupovať zamestnávateľ, ak chce poskytnúť príspevok na rekreáciu a zamestnanec využije aj príspevok na použitie rekreačného zariadenia podľa interného predpisu zamestnávateľa.

Odpoveď:

Zamestnanec dostane faktúru za pobyt v rekreačnom zariadení zamestnávateľa na 500€. Uhradí 500€ a predloží zamestnávateľovi na preplatenie formou príspevku na rekreáciu faktúru s dokladom o úhrade. Zamestnávateľ preplatí zamestnancovi 275€ (55% z 500€) (nepodlieha dani, daňový výdavok pre zamestnávateľa) podľa Zákonníka práce. Zároveň má zamestnanec nárok na príspevok na použitie zariadenia zamestnávateľa podľa podmienok interného predpisu sociálnej politiky zamestnávateľa napr. v sume 100, ktorý tiež nepodlieha zdaneniu na strane zamestnanca a je daňovým výdavkom zamestnávateľa, napr. cez sociálny fond. V konečnom dôsledku zamestnanec zaplatí za rekreáciu sumu 125€.

 

[1] §5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov

[2] v súlade s § 33 zákona si zamestnanec na tieto deti uplatňuje, resp. mohol by si uplatňovať daňový bonus

[3] podľa §5 ods.7 písm. d).

[4] Na účely tohto zákona sa rozumie  prenocovaním prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie, a má v predmete podnikania ubytovacie služby