Skúsenosti s výkonom daňovej kontroly v praxi

V dnešnom článku sa budeme venovať podrobnejšie situácii, ktorú už zažil každý z nás, a to výkon daňovej kontroly.

V úvode však musíme skonštatovať, že uvedením zákona NR SR 563/ 2009 Z. z. o správe dani v znení neskorších prepisov do praxe, sa všeobecné práva daňovníkov značne okresali a vznikajú v praxi situácie, ktoré pri daňovej kontrole môžu viesť až k existenčným problémom kontrolovaného subjektu, pričom daňová kontrola dodržiava všetky legislatívne normy.

Pripomenieme si základné povinnosti, ktoré ako daňovník máme, ale samozrejme aj naše povinnosti, ktoré nám zo zákona vyplývajú.

Správca dane musí výkon daňovej kontroly oznámiť písomne s uvedením presného dátumu a miesta začatia kontroly, ako i s rozsahom kontroly a uvedením druhu daní, ktoré budú podrobené previerke. V prípade, že vám dátum nevyhovuje, do 8 dní od doručenia oznámenia si môžete dohodnúť nový termín kontroly. Dôležitou podmienkou je, že daňová kontrola sa musí začať do 40 dní od doručenia oznámenia o jej začatí. O konečnom odsúhlasení začatia daňovej kontroly rozhoduje správca dane a žiadosti nemusí vyhovieť. Mnohokrát sa daňová kontrola začne bez písomného oznámenia, len na základe telefonického oznámenia. Odporúčame, aby ste vždy mali písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly!

Následne nastáva situácia, kedy je potrebné pripraviť všetku dokumentáciu, ktorá súvisí s kontrolovaným obdobím. Máme na mysli nielen internú dokumentáciu, ako sú faktúry, interné doklady, mzdové doklady, ale hlavne doplnkovú dokumentáciu, ktorá preukazuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov alebo preukazujú vynaloženie nákladu v súvislosti s podnikaním.

[div class=“info“]

Odporúčame hlavne preveriť nasledovné desatoro:

• úplnosť dokumentácie súvisiacej s pracovnými cestami;
• úplnosť a hlavne aktuálnosť interných smerníc ( ak daňovník má interné smernice, ktoré sa svojim znením odchyľujú v zákonnom postupe so znením príslušnej legislatívy, ale podľa nich nepostupuje, dostane pokutu ako keby nedodržiaval zákon!!!);
• úplnosť dokumentácie k reklamným výdavkom;
• úplnosť dokumentácie k prevzatiu tovaru ( preberacie protokoly, dodacie listy a pod.);
• úplnosť dokumentácie k vývozu dovozu tovarov;
• úplnosť dokumentácie k odoslaniu tovaru do iného členského štátu EU;
• úplnosť dokumentácie k obchodným transakciám so spriaznenými osobami;
• úplnosť dokumentácie k zvlášť rizikovým transakciám podľa veľkosti transakcie, podľa krajiny pôvodu obchodného partnera alebo z dôvodu rizikovosti komodity;
• úplnosť dokumentácie k položkám účtovnej závierky ( rozpracovaná výroba, zákazková výroba, rezervy opravné položky, )
• úplnosť dokumentácie k používaniu ERP;
• úplnosť evidencií k poskytnutým zľavám a dobropisom;

Je dôležité, aby daňovník dokázal celú svoju dokumentáciu podriadiť zásade preukaznosti, tj.  – náklad je preukázaný, ak existuje o ňom účtovný doklad, ktorý hodnoverne preukazuje skutočnosť a spoločnosť o ňom účtovala. Správca dane nemôže vyzvať daňový subjekt k preukázaniu čohokoľvek, ale len k preukázaniu toho, čo sám daňovník v daňovom priznaní tvrdil, mal tvrdiť.

Správca dane môže taktiež žiadať preukázanie iných skutočností, ktoré sú potrebné pre správne stanovenie dane.

Ak má byť obhajoba nákladov úspešná, veľmi dôležitá je báza kvalifikovaných dôkazov. Napr: voči daňovej kontrole mať dôkaz, že musí existovať správa z pracovnej cesty (čo manažéri podceňujú a nie sú ochotní ju spisovať) aj so zoznamom navštívených klientov, resp. potenciálnych obchodných partnerov, resp. ďalšie preukazné záznamy o realite a cieli „pracovnej cesty“ v zmysle zákona.

Je potrebné využiť akékoľvek dôkazy, t. j. aj iné, ako sme načrtli vo vyššie uvedenom texte.

Pri kontrole výdavkov (nákladov) sa realizuje test, ktorý rozlišuje, čo je osobná potreba (spotreba) patriaca do nedaňových výdavkov a čo, naopak, je náklad nutne sa vzťahujúci k zdaniteľným príjmom, t. j. patriaci do daňových výdavkov.

Daňová kontrola si môže doklady vziať zo sebou alebo Vás požiadať o poskytnutie určitých účtovných a daňových evidencií na elektronickom nosiči.

Počas daňovej kontroly môže byť daňová kontrola podľa predmetu zistení rozšírená o iné druhy daní alebo aj o iné kontrolované obdobia, o čom správca dane pošle daňovníkovi oznámenie. Podľa aktuálne platnej legislatívy trvá daňová kontrola najviac 12 mesiacov, avšak ak by daňová kontrola našla dôvody na jej prerušenie, môže tak urobiť. V tomto prípade lehota neplynie.

[div class=“info“]

Z našej vlastnej skúsenosti uvádzame zoznam najčastejších chýb, na ktoré sa zameriava daňová kontrola

• nesprávne vyplnenia alebo chybný prenos zostatkov v účtovných výkazoch, ktoré sú povinnou prílohou daňového priznania k dani z príjmov;
• principiálne chybné účtovanie v účtovnom denníku, ako hlavnej účtovnej knihe;
• mylné rozlíšenie medzi účtovaním príjmov a výdavkov (rozdiel ovplyvňujúcich a neovplyvňujúcich základ dane);
• pochybenia v účtovaní odpisov majetku,
• neznalosť tvorby vnútorných smerníc alebo kalkulačných vzorcov pri účtovaní tzv. pomerových nákladov;
• zabúdanie na dôsledného odčlenenia financií z pokladne použitých na podnikateľské účely a na osobnú spotrebu (veľa podnikateľov si z kasy vždy berie peniaze a má tam permanentné „manko“);
• nezaúčtovanie časti účtovných dokladov (napr.„stratených“);
• chybné účtovanie DPH u platiteľov;
• nevedenie niektorých účtovných kníh, tzv. pomocnej evidencie (kniha pohľadávok a záväzkov, kniha došlých a odoslaných faktúr…);
• chybné účtovanie cestovných náhrad pri automobiloch (rozdielne pre automobil vložený do obchodného majetku a nevložené do obchodného majetku).

Počas výkonu kontroly môžete predkladať vlastné dôkazy a vysvetlenia k jej zisteniam, ako aj pýtať sa správcu dane na jeho priebežné zistenia. Je to dôležité, lebo počas výkonu daňovej kontroly môžete na jednotlivé otázky kontroly uspokojivo zodpovedať. Je na daňovom subjekte, do akej hĺbky povolí daňovej kontrole vniknúť o konkrétnej problematiky obchodnej činnosti, resp. podstate obchodných transakcií tak, aby neporušil obchodné tajomstvo, ale zodpovedal otázky daňovej kontroly.

 Základnou úlohou daňovníka je zniesť dôkazné bremeno a preukázať skutočnosti, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní alebo v účtovnej, daňovej evidencii.

V každom stupni daňovej kontroly je dôležitá komunikácia s daňovou kontrolou!

Špeciálne upozorňujeme na dodržiavanie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorú bude správca dane uplatňovať. Pričom  „Zásada voľného hodnotenia dôkazov predstavuje procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu danej veci. Je tradičnou zásadou procesu v rôznych konaniach – pred inými štátnymi orgánmi, pred súdmi i políciou. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ešte ďalšie dôkazy. Zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia.“ (Rozsudok KS v Košiciach z 20. augusta 1997, sp. zn. 4 S 81(96-30)

 Ak sa Vám nepáčil postup kontrolórov, je možné podať námietku, napr. námietku zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane.

Ak daňovník nebude spolupracovať s daňovou kontrolou, daňový úrad si môže zistiť základ dane a určiť daň podľa rôznych pomôcok. Najčastejšie podkladom pri zisťovaní základu dane pre účely dane z príjmov sú daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Daňová kontrola využíva pri určovaní dane podľa pomôcok najčastejšie pomôcky zo svojej dokumentácie o daňovníkovi, ako sú podané daňové priznania za minulé účtovné obdobia, súhrnné výkazy alebo inú dokumentáciu, ktorá obsahuje číselné výsledky podnikateľskej činnosti. Až následne správca dane využíva externé zdroje, ako sú informácie z bánk o pohybe finančných prostriedkov na účte daňovníka, vyjadrenie obce, kde má daňovník obchodné sídlo a pod.

Chceme len upozorniť na skutočnosť, že ešte pred tým ako sa správca dane začne zaoberať určením dane pomocou pomôcok, je povinný uplatniť dohodu s daňovníkom o výške dane. Ak sa takáto dohoda nepodarí uzavrieť, potom nastupuje inštitút určenie dane podľa pomôcok.

Daňový úrad nemá určenú lehotu, do ktorej musí daňovníka informovať o výsledku kontroly. Musí mu len doručiť protokol s výzvou na vyjadrenie a prerokovanie. Odo dňa jej doručenia môže daňový subjekt uplatniť námietku proti postupu pri výkone kontroly. Potom má právo do 15 pracovných dní sa k protokolu vyjadriť, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

Ak sa daňovníkovi nepodarí uniesť dôkazné bremeno a bude daň dorúbená alebo uložená sankcia a daňovník s tým nesúhlasí, má právo využiť opravné prostriedky a napokon aj právo domáhať sa žalobou na príslušnom súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia daňovej kontroly.

K postupu daňovníka formou žaloby pripomíname, že slovenské právo nie je založené na precedensoch a s výnimkou publikovanej judikatúry Ústavného súdu nie sú judikáty autoritatívnym prameňom práva. Pôsobia spravidla silou presvedčivosti a súdy a správne úrady sa od precedensov len zriedka odchyľujú.

Ing. Milan Kúdela
daňový poradca
www.ginallrobinson.eu