Dodatočné daňové priznanie k DPH – kedy je a nie je nutné?

V dnešnej hektickej dobe nie je neobvyklé, že človek v zhone niečo opomenie alebo urobí chybu. V praxi sa často stretávame s tým, že sú skutočná DPH na výstupe, resp. vlastná daňová povinnosť (ďalej len „VDP“) alebo naopak nárok na odpočet DPH (ďalej len „NO“) iné, než vykázané v daňových priznaniach podaných do lehoty na ich podanie. V prípade zistenia takejto chyby je potrebné rozhodnúť o ďalšom postupe, ktorý si zhrnieme v tomto článku.

Zákon o DPH – povinnosti platiteľa dane a osoby registrovanej na DPH

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty je podľa § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) povinný do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podať každý platiteľ dane okrem platiteľa dane registrovaného pre daň podľa § 5 alebo § 6 zákona.

Súčasne do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia je každý platiteľ dane (aj platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 5 alebo § 6 zákona) povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, ktorou sa rozumie kladný rozdiel, ktorý vznikne po odpočítaní celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie od celkovej výšky splatnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru.

Platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 5 alebo § 6 zákona (t. j. zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia v týchto prípadoch:

• ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69 zákona,
• ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 zákona,
• ak dodal tovar podľa § 45 zákona alebo
• ak uplatňuje odpočítanie dane.

Osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (napr. rozpočtová a príspevková organizácia, právnická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť – nadácia, spolok, humanitárna organizácia a pod.), je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona, a v tej istej lehote zaplatiť daň.

Osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7a zákona, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla povinnosť platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a aj pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ak celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane dosiahne sumu podľa § 7 ods. 1 zákona, a v tej istej lehote zaplatiť daň. Rovnako táto osoba postupuje, ak sa rozhodne zdaňovať nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 ods. 7 zákona pred dosiahnutím hodnoty podľa § 7 ods. 1 zákona.

Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona nemá postavenie platiteľa dane a nemá nárok na odpočítanie dane.

Kedy je povinnosť podať dodatočné priznanie k DPH

Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie (§ 16 zákona č.563/2009 Z. z. daňový poriadok, ďalej „daňový poriadok“). Dodatočné daňové priznanie musí byť označené ako dodatočné daňové priznanie.  V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

TIP: aký je rozdiel medzi opravným a dodatočným daňovým priznaním si môžete prečítať viac v článku Opravné verzus dodatočné daňové priznanie. Viete, v čom presne je rozdiel?

Daňovník má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník zistí, že:

• daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,
• daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie.

Kedy nie je povinnosť podať dodatočné priznanie k DPH

Daňovník je oprávnený, teda nie povinný, podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

• daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,
• vlastná daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená.

Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie.

V dodatočnom daňovom priznaní sa uvádzajú všetky údaje v správnej výške a rozdiel oproti poslednej známej VDP alebo poslednému známemu NO za príslušné zdaňovacie obdobie na základe daňových priznaní alebo zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly.

Príklad:

V zdaňovacom období január 2022 spoločnosť XYZ, s. r. o., platiteľ dane, realizoval nasledujúce obchodné transakcie:

1. Predaj tovaru v tuzemsku v sume 1000€+ DPH 200€, celkom za 1200€.
2. Prijatie služby od českej spoločnosti, platiteľa DPH z Českej republiky v sume 100€, prenesenie daňovej povinnosti
3. Nákup tovaru v tuzemsku 2000€+DPH 400€, celkom 2400€, dátum zdaniteľného plnenia 28.1.2022, faktúra doručená 5.2.2022.

Premietnutie obchodných transakcií platiteľa do daňového priznania: 

1. Pri predaji tovaru vzniká platiteľovi daňová povinnosť. Platiteľ uvedie sumu 1000€ (základ dane) v riadku 03 a daň v sume 200€ v riadku 04.
2. Pri prijatí služby reklamy od českého dodávateľa vzniká platiteľovi dane, príjemcovi služby, povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ uvedie cenu prijatej služby 100€ v riadku 09 a DPH v sume 20€ v riadku 10 daňového priznania. Súčasne je oprávnený podľa § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH túto daň odpočítať. Odpočítanie dane v sume 20€ uvedie v riadku 19 daňového priznania.
3. Platiteľ môže odpočítať daň z nákupu tovaru od platiteľa v tuzemsku, ak prijaté plnenie použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Odpočítanie dane v sume 400€ uvedie v riadku 19 a súčasne v riadku 21 daňového priznania.

Výpočet výsledného vzťahu voči štátnemu rozpočtu (údaje v €): 

Január 2022 

Výsledným vzťahom platiteľa voči štátnemu rozpočtu v mesiaci január 2022 je nadmerný odpočet v sume 200€. Uvedená suma predstavuje záporný rozdiel medzi daňou celkom a odpočítaním dane (v danom prípade riadok 17 mínus riadok 19). Daňové priznanie spoločnosť XYZ, s. r. o., podala a vykázala nadmerný odpočet dňa 25.2.2022. 

Po podaní daňového priznania, 18. marca 2028, platiteľ zistil, že v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2022 nebola zahrnutá faktúra za predaj tovaru v tuzemsku v hodnote 8 000 EUR (základ dane 8 000€, daň 1 600€). Platiteľ podal 10. apríla 2022 dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedol všetky údaje za január 2022 v správnej výške.

Výpočet výsledného vzťahu voči štátnemu rozpočtu po podaní dodatočného daňového priznania za január 2022 (údaje v €): 

Platiteľ je povinný uhradiť rozdiel oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti v sume 1 400€ daňovému úradu do 30. apríla 2022. 

V tomto príklade oprava v dodatočnom daňovom priznaní zmenila výsledok voči štátnemu rozpočtu z NO na VDP.  Postup platiteľa dane a následne daňového úradu závisí tak od výsledku úpravy, ako aj od momentu, v ktorom platiteľ dodatočné daňové priznanie podáva.

Môže dôjsť k rôznym situáciám, kedy je vykázaný NO v riadnom daňovom priznaní DPH ešte neodpočítaný od VDP v ďalšom období alebo už je odpočítaný od VDP v ďalšom období alebo daňovník splnil podmienky na vrátenie NO podľa § 79 ods. 2 zákona.

Týmito špecifickými situáciami sa zaoberáme v článku Vplyv dodatočného daňového priznania na úhradu alebo vrátenie DPH.

S podaním daňového priznania vám pomôže účtovný systém Money. Vyskúšajte si účtovný program zadarmo.

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová