Obsah
Mnohí z nás sa určite stretli so situáciou, kedy museli riešiť otázku, akým spôsobom sa prejaví vyradenie majetku z účtovníctva do základu dane z príjmu. Práve daňovými aspektami zostatkových cien vyradeného majetku sa budeme v tomto článku zaoberať.
Zostatková cena
Aby sme sa mohli zaoberať daňovou uznateľnosťou zostatkovej ceny (ďalej len „ZC“), je potrebné špecifikovať, čo sa pojmom zostatkovej ceny rozumie. Definícia zostatkovej ceny je uvedená v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. (ďalej „ZDP“) v §25 ods.3 a je nasledovná: Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov.
Daňová uznateľnosť zostatkových cien
Rozhodujúcim faktorom pre určenie daňového režimu ZC je dôvod vyradenia majetku.
Vyradenie majetku z dôvodu predaja alebo likvidácie
O vyradení majetku predajom hovorí §19 ods. 3 písm. 1 ZDP, kedy je ZC vyradeného majetku daňovým výdavkov v plnej výške. Zostatková cena pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku likvidáciou je daňovým výdavkom v plnej výške, podľa §19 ods. 3 písm. 2 ZDP.
Výnimkou je zostatková cena pri predaji osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov (KP) 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu KP 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu KP 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu KP 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu KP 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu KP 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu KP 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrňuje do daňových výdavkov do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane.
Vyradenie darovaním
Zostatková cena (ZC) je vstupnou cenou majetku, ak ide o majetok:
- nadobudnutý od fyzickej osoby darom (ak ide o odpisovaný majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku a v prípade jeho predaja u darcu uskutočneného v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov),
- nadobudnutý darom od právnickej osoby, ak sa jedná o odpisovaný majetok
Zostatkovou cenou je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona, t. j. okrem zostatkovej ceny použitej pri výpočte zrýchlených odpisov v ďalších rokoch odpisovania majetku.
Majetok, ktorý je plne odpísaný, čiže zostatková cena majetku je 0 EUR:
Vplyv na daňovú uznateľnosť – 0 EUR, čiže žiadny vplyv. Odpisy majetku (obstarávacia cena) sú v plnej výške daňovo uznaným výdavkom.
Majetok, ktorý nie je ešte odpísaný, daňová zostatková cena je 2000,00 EUR:
Vplyv na daňovú uznateľnosť – zostatková cena 2000,00 EUR je pripočítateľnou položkou k základu dane z príjmov.
Vyradenie v dôsledku škody
Škodou sa rozumie fyzické znehodnotenie (poškodenie alebo zničenie) majetku vo vlastníctve daňovníka, a to z objektívnych aj subjektívnych príčin, pokiaľ je majetok v dôsledku škody vyradený.
Ak sa vyraďuje majetok z dôvodu škody, je daňovým výdavkom daňová zostatková cena tohto majetku, avšak len do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Výnimkou je vyradenie majetku z dôvodu nezavinenej škody, spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom (§ 19 ods. 3 písm. g) ZDP, kedy je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.
Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou je pri zistení základu dane podľa charakteru položkou znižujúcou alebo zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
a) Škoda
Zostatková cena je daňovo uznateľným výdavkom len do výšky prijatých náhrad, o tom hovorí § 19 ods. 3 písm. d) ZDP.
Príklad: Havarovaný automobil je z dôvodu totálnej škody po dopravnej nehode vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale je odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 10 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.
Riešenie: Zostatková cena ako daňový výdavok je uznateľná len do výšky prijatej náhrad, t. j. do výšky 10 000 €. Spoločnosť pripočíta k výsledku hospodárenia rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a náhradou od poisťovne vo výške 8 000 € (18 000 – 10 000 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 500 € (18 000 – 16 500) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia na riadku 290 daňového priznania.
b) Škoda spôsobená živelnou pohromou
Ak je škoda, na základe ktorej dochádza k vyradeniu hmotného majetku, spôsobená živelnou pohromou, daňovo je možné uplatniť celú výšku ZC. Je vhodné mať posúdenie možnosti alebo nemožnosti opravy primeranou autoritou. Je potrebné podotknúť, že ZDP v §19 ods. 3 písm. g) vymenováva, čo je považované na účely tohto zákona za živelnú pohromu. Ide o:
- zemetrasenie,
- povodeň,
- krupobitie,
- lavínu,
- blesk.
Príklad: Povodeň zničila nepoistený automobil. Účtovná zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 7 000 €, daňová zostatková cena vo výške 9 000 €.
Riešenie: Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je daňová zostatková cena daňovým výdavkom v plnej výške (9 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). Do výsledku hospodárenia (účet 549) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 7 000 €, rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 2 000 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
c) Škoda spôsobená neznámym páchateľom
Pokiaľ daňovník doloží potvrdenie od polície, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom, je možné uplatniť celú ZC do daňovým nákladov.
Príklad: Spoločnosť v januári 2021 kúpila osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €. V júli 2021 došlo ku krádeži automobilu. Poisťovňa vyplatila v septembri 2021 náhradu škody vo výške 23 000 €. Skutočnosť, že páchateľ je neznámy, potvrdila polícia do konca roka 2021. Daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 28 000€, účtovná zostatková cena bola vo výške 24 500€.
Riešenie: Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ je neznámy, daňová zostatková cena automobilu 28 000€ bude podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne 23 000€. Spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej zostatkovej ceny, t. j. sumu 5 000 € (28 000 – 23 000) pri zistení základu dane odpočíta od výsledku hospodárenia.
Autorom článku je Katarína Serinová
Boli informácie v článku užitočné?
Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.