Tvorba a čerpanie sociálneho fondu – povinnosti a možnosti zamestnávateľa

Ktorý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond

Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje jeden z najkratších zákonov na Slovensku – zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“ v príslušnom tvare).

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, finančnej správy, profesionálnych vojakov).

Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. aj o osobách, ktoré u zamestnávateľa pracujú na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, mandátnej zmluvy alebo príkaznej zmluvy.

V akej výške a z akých zdrojov sa tvorí sociálny fond

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Sociálny fond sa môže tvoriť z viacerých zdrojov, ktoré môžeme rozdeliť na tri skupiny:

Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu: Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z týchto podmienok, tvorí povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.

Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorý môže mať dva varianty:

1. vo výške (najviac 0,5 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu) dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, alebo
2. vo výške (najviac 0,5 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu) potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu: ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Vedenie účtu sociálneho fondu – v účtovníctve alebo v banke

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Uvedené znamená, že je na rozhodnutí zamestnávateľa, či použije na sledovanie výšky prostriedkov sociálneho fondu svoju podrobnejšiu účtovnú evidenciu, alebo si na tento účel zriadi osobitný bankový účet.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Pokiaľ ide o december, tak zamestnávateľ môže postupovať aj tak, že sociálny fond vytvorí z predpokladanej výšky miezd.

V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu „neprepadáva“, ale sa prevádza do nasledujúceho roka.

Možnosti použitia (čerpania) sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. prispeje zamestnancom na stravovanie vo výške viac ako 55 % stravného),
• dopravu do zamestnania a zo zamestnania,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. prispeje zamestnancom na návštevu zámku alebo hokejového zápasu),
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. prispeje zamestnancom na nákup permanentky do plavárne),
• rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. prispeje zamestnanom na rekreáciu vo výške viac ako 55 % oprávnených výdavkov),
• zdravotnú starostlivosť (napr. prispeje zamestnanom na zubné ošetrenie),
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. poskytne zamestnancom príspevok pri narodení dieťaťa alebo pôžičku neviazanú na účel jej použitia),
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,
• servisné poukážky alebo na tovary a služby registrovaného sociálneho podniku,
• iný druh podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Takisto ho môže poskytnúť aj svojmu bývalému zamestnancovi, ktorý od neho odišiel do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve, a ak u neho nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Tip redakcie

Vyskúšajte si zadarmo účtovný program Money S3

S ním môžete jednoducho viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry či evidovať sklad pre kamenný i online predaj

Stiahnuť skúšobnú verziu

Sociálny fond z daňového hľadiska u zamestnávateľa a u zamestnanca

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorba sociálneho fondu z iných zdrojov už daňovým výdavkom zamestnávateľa nie je.

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov. V praxi ide hlavne o príspevky na stravovanie a na použitie rekreačného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom.

Existujú aj dva príspevky, ktoré musia byť poskytnuté zo sociálneho fondu, aby boli pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov:

• príspevok poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za rok poskytovaná zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť roka.

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky. Ak by takéto nepeňažné plnenie chcel zamestnávateľ poskytnúť zo sociálneho fondu vytvoreného z povinného prídelu a ďalšieho prídelu v príslušnom roku a oslobodiť ho od dane z príjmov, musel by z daňových výdavkov vylúčiť tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia.