Dane / Daň z príjmov právnickej osoby/Firemný majetok používaný na súkromné účely a daňové výdavky
Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
Pripojte sa k 20 000 používateľom.
Vyskúšajte zadarmo

Firemný majetok používaný na súkromné účely a daňové výdavky

Firemný majetok používaný na súkromné účely a daňové výdavky
Norbert Seneši
19. 09. 2024
Doba čtení10 minút čítania
Líbilo se0
Firemný majetok používaný na súkromné účely a daňové výdavky

Obsah

    Automobil, notebook alebo mobil, to všetko sú typické príklady firemného majetku, ktorý častokrát majitelia firiem alebo zamestnanci používajú aj na súkromné účely. Tieto situácie sú časté tak v malých, ako aj vo veľkých firmách. Ako určiť daňové výdavky v prípade firemného majetku, ktorý sa používa aj na súkromné účely?

    Na úvod to najdôležitejšie – čo je to daňový výdavok?

    Je zrejmé, že uplatňovanie daňových výdavkov v súvislosti s obchodným majetkom, ktorý je používaný aj na súkromné (nepodnikateľské) účely, bude upravovať zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). V ňom je v tejto súvislosti dôležitá hneď definícia daňového výdavku.

    Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka. Definícia daňového výdavku ďalej pokračuje tým, že pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Možnosti uplatňovania daňových výdavkov pri majetku osobnej potreby

    Výdavky (náklady) súvisiace s majetkom, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, si podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatňovať do daňových výdavkov jedným z dvoch spôsobov:

    • buď vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo
    • v preukázateľnej výške podľa pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (na podnikateľské účely).

    Medzi uvedenými dvoma možnosťami je zásadný rozdiel spočívajúci v preukázateľnosti. V prípade prvej z menovaných možností – pri uplatňovaní paušálnych výdavkov vo výške 80 % – daňovník rozsah používania majetku na podnikateľské a iné účely nepreukazuje. V tomto prípade si môže do daňových výdavkov zahrňovať 80 % výdavkov bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely. Výdavky vo výške 80 % si v súvislosti s majetkom využívaným aj na súkromné účely môže daňovník uplatniť aj vtedy, ak ho na podnikanie používa len napríklad na 10 %, 30 %, 50 % bez toho, aby to musel nejako preukazovať.

    Druhá možnosť, teda uplatňovanie daňových výdavkov k majetku osobnej potreby v preukázateľnej výške podľa jeho pomeru používania na podnikateľské a súkromné účely, je podmienená preukázateľnosťou tohto pomeru. A práve táto preukázateľnosť (aj v prípade daňovej kontroly) môže byť v prípade niektorých druhov majetku veľmi náročná či už z praktického alebo z časového a finančného hľadiska. Je zrejmé, že túto možnosť si vyberú daňovníci pri tých druhoch majetku, ktoré používajú na podnikateľské účely vo vyššom pomere ako 80 % a nemajú problém to preukázať.

    Zároveň je dôležité poznamenať aj to, že daňovník môže inú voľbu spôsobu uplatňovania daňových výdavkov aplikovať na každý majetok individuálne. Neznamená to teda to, že ak sa rozhodne pre jednu možnosť, musí ju uplatňovať na všetok majetok. Napríklad pri jednom mobilnom telefóne si môže uplatňovať 80 % paušálne výdavky a pri druhom mobilnom telefóne si môže uplatňovať 100 % preukázateľné výdavky.

    Odoberajte účtovné a daňové novinky zrozumiteľne a včas

    Zadajte váš e-mail a naše účtovné a daňové tipy vám budú chodiť priamo do e-mailu. info

    Odoslaním súhlasíte s našimi zásadami pre spracovanie osobných údajov.

    Druhy výdavkov súvisiacich s majetkom osobnej potreby, ktoré sa krátia

    Výdavkami, na ktoré sa uplatňuje krátenie daňových výdavkov k majetku používanému aj na súkromné účely, sú tieto štyri skupiny výdavkov (nákladov):

    • výdavky (náklady) na obstaranie majetku,
    • výdavky (náklady) na technické zhodnotenie majetku,
    • výdavky (náklady) na prevádzkovanie majetku,
    • výdavky (náklady) na opravy a udržiavanie majetku.

    Uvedené znamená, že ak ide napríklad o mobilný telefón, ktorý je zaradený do obchodného majetku firmy, bude sa krátenie daňových výdavkov jednou z dvoch uvedených možností vzťahovať napr. aj na obstarávaciu cenu tohto mobilu, mesačný paušál platený v súvislosti s týmto mobilom a prípadne aj na opravu poškodeného displeja tohto mobilu.

    Výnimky, v prípade ktorých sa daňové výdavky nekrátia alebo krátia inak

    Existuje aj niekoľko druhov výdavkov súvisiacich s majetkom používaným aj na súkromné účely, na ktoré sa neuplatňuje § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a ich krátenie v paušálnej výške 80 % alebo v pomere používania tohto majetku na podnikateľské a nepodnikateľské účely. Daňové výdavky sa tu uplatňujú osobitným spôsobom.

    Ide o nasledujúce druhy výdavkov:

    • výdavky na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov: výdavky na osobnú potrebu daňovníka, na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu neobchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka nikdy nie sú daňovými výdavkami;
    • výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami: ak sa nehnuteľnosť iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, tak do daňových výdavkov sa zahrnie iba pomerná časť odpisov tejto nehnuteľnosti v závislosti od toho, aký je pomer jej využívania na podnikateľské účely, pričom uvedené pravidlo sa uplatní aj na ostatné výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou;
    • výdavky zamestnávateľa v súvislosti s vozidlom poskytnutým zamestnancovi na služobné a súkromné účely, ktorý mu tento zamestnanecký benefit zdaňuje v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov: v tomto prípade si zamestnávateľ môže do daňových výdavkov uplatniť 100 % výdavkov (nákladov) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie tohto vozidla. Ale po uplynutí ôsmich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania, keď sa nebude zamestnancovi poskytnutie vozidla na služobné a súkromné účely zdaňovať, je zamestnávateľ povinný daňové výdavky s ním súvisiace krátiť;
    • výdavky zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako nepeňažný zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa alebo v inej zmluve, ak je zamestnancovi tento benefit zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade si zamestnávateľ môže do daňových výdavkov uplatniť 100 % výdavkov (nákladov) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie tohto majetku;
    • výdavky na spotrebované pohonné látky: tie sú osobitne upraveným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov a daňovník si ich môže do daňových výdavkov uplatniť jedným z troch možných spôsobov;
    • daň z motorových vozidiel: tá je osobitne upraveným daňovým výdavkom v plnej výške podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

    Nepeňažný príjem zamestnanca pri majetku používanom na súkromné účely

    Firemný majetok na súkromné účely používajú najmä zamestnanci, konatelia, spoločníci predmetnej spoločnosti (ďalej ich pre zjednodušenie označujeme ako „zamestnanci“ v príslušnom tvare). Ide o nepeňažný príjem zamestnanca, na ktorý môže byť v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov uplatnené oslobodenie od dane z príjmov v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto oslobodené nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako daňové výdavky. V tejto súvislosti je vhodné vedieť to, ako sa tento nepeňažný príjem zamestnanca zdaňuje a ako to ovplyvňuje výšku uplatňovaných výdavkov z pohľadu firmy.

    Pri využívaní majetku zamestnanom na súkromné účely môžu nastať tieto situácie:

    • daňovník si v súvislosti s majetkom uplatňuje paušálne výdavky vo výške 80 % alebo výdavky v preukázateľnej výške podľa pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (na podnikateľské účely): zamestnancovi vzniká zdaniteľný nepeňažný príjem a ak sa naň uplatní oslobodenie od dane z príjmov, porovnáva sa výška oslobodenia od dane z príjmov s výškou výdavkov (nákladov) súvisiacich s majetkom neuplatnených v daňových výdavkoch – ak je výška oslobodenia od dane z príjmov vyššia ako výška výdavkov (nákladov) súvisiacich s majetkom neuplatnených v daňových výdavkoch, musí zamestnávateľ buď príslušný rozdiel zamestnancovi zdaniť, alebo dodatočne vylúčiť z daňových výdavkov;
    • daňovník si v súvislosti s majetkom uplatňuje výdavky vo výške 100 %: v tomto prípade skutočné (preukázateľné) výdavky vynaložené na osobnú potrebu musí zamestnávateľ zamestnancovi buď v plnej výške zdaniť ako zdaniteľný nepeňažný príjem, alebo ich zamestnanec zamestnávateľovi uhradí zo svojho čistého príjmu (napr. zrážkou zo mzdy) a zdaniteľný nepeňažný príjem mu už nevznikne.
    Vyskúšajte si zadarmo účtovný program Money S3
    S ním môžete jednoducho viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry či evidovať sklad pre kamenný i online predaj
    Money S3

    Príklad na daňové výdavky pri majetku používanom na súkromné účely

    Obchodná spoločnosť (s. r. o.) obstarala v januári 2024 notebook v hodnote 3 000 eur. Hneď ho poskytla na súkromné použitie aj svojmu zamestnancovi ako zamestnanecký benefit podľa pracovnej zmluvy. Hodnota tohto nepeňažného benefitu je 480 eur ročne. Výdavky v súvislosti s notebookom si zamestnávateľ uplatňuje vo forme paušálnych výdavkov 80 %. Ročný odpis notebooku je 750 eur (3 000 eur / 4 roky), časť ročného odpisu zahrňovaná do daňových výdavkov je 600 eur (80 % z 750 eur) a časť ročného odpisu nezahrňovaná do daňových výdavkov je 150 eur (20 % z 750 eur, resp. 750 eur – 600 eur).

    Zamestnávateľ môže postupovať nasledujúcimi spôsobmi:

    • zamestnávateľ v daňových výdavkoch neuplatní len 20 % z ročného odpisu (150 eur) – nepeňažný príjem zamestnanca bude oslobodený od dane z príjmov len v sume 150 eur neuplatnenej zamestnávateľom v daňových výdavkoch a zdaniteľným príjmom zamestnanca bude 330 eur (príjem 480 eur – oslobodenie 150 eur),
    • zamestnávateľ v daňových výdavkoch neuplatní nielen 20 % z ročného odpisu (150 eur), ale z daňových výdavkov dodatočne vylúči z ročného odpisu aj sumu 330 eur – nepeňažný príjem zamestnanca bude oslobodený od dane z príjmov až v sume 480 eur neuplatnenej zamestnávateľom v daňových výdavkoch a zdaniteľným príjmom zamestnanca bude 0 eur (príjem 480 eur – oslobodenie 480 eur),
    • zamestnávateľ zamestnancovi nepeňažný príjem nebude oslobodzovať od dane z príjmov a jeho zdaniteľným príjmom bude 480 eur, v dôsledku čoho si zamestnávateľ v daňových výdavkoch môže uplatniť 100 % z ročného odpisu (750 eur).

    Boli informácie v článku užitočné?

    Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.

    Áno
    Nie
    Vyzkoušejte si účetní program Money S3

    Vyskúšajte si účtovný program
    Money S3

    Zadarmo a so všetkými funkciami

    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.
    Vyskúšajte zadarmo
    Zavrieť reklamu
    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.