Zamestnanecké benefity a ich daňové hľadisko

Typy benefitných systémov

Benefitné systémy sa od nástupu obľúbených cafeterií nejako výrazne nezmenili, a to ani v dobe koronavirových opatrení. Firmy tak stále všeobecne využívajú ich tri základné typy:

1. Plošné poskytovanie tzv. fixných benefitov, kedy zamestnávateľ vyberie benefity, ktoré plošne poskytuje všetkým svojim zamestnancom. Výhodou tohoto systému je nižšia administratívna záťaž a možno väčšia prehľadnosť. Zásadnou nevýhodou však je, že zamestnanci nemusia mať o niektoré benefity záujem, takže investované peniaze na ich poskytnutie žiadnym spôsobom nezvyšujú motiváciu pracovníkov a vyjdú de facto na zmar.
2. Pozičné bloky s jadrom sú menej často užívaným benefitným systémom, ktorý spojuje ako prvky fixného, tak flexibilného systému. Tento systém sa dá predstaviť tak, že časť benefitov je spoločná pre všetkých zamestnancov (napr. stravné lístky, penzijné pripoistenie), a tiež pre určité pozície je stanovený určitý blok benefitov, ktoré nemôže čerpať nikto iný a z ktorých si môžu vybrať práve iba zamestnanci na danej pozícii (napr. zvláštny blok benefitov pre pracovníkov vo výrobe, iný blok pre obchodných zástupcov atď.).
3. Cafeteria systém je v súčasnej dobe najrozšírenejší a najobľúbenejší. Ponúka celú škálu benefitov, z nich si zamestnanci v rámci tzv. bufetu volí benefity podľa svojich preferencií. Ide o flexibilný systém, kedy firma stanoví zamestnancovi hodnotu, do níž si zamestnanec vyberie svoje benefity.

Cafeteria podľa odborníkov predstavuje vynikajúci nástroj k samotnej stimulácii zamestnancov, pretože dochádza k premene vonkajšej motivácie na vnútornú, z čoho v praxi plynie, že zamestnanci motivujú sami seba práve svojim výberom benefitov. Pritom vďaka skutočnosti, že výška príspevku má svoj limit v podobe bodov či finančnej hodnoty, nemôžu teda čerpať všetky benefity a musí medzi nimi voliť. Toho si sú zamestnanci dobre vedomí, že benefity nie sú nárokovateľné, resp. automatické a že sú naopak nadštandardom. Hovorí sa, že vďaka tomu je systém cafeterie až 4x účinnejšia než systém fixných benefitov. Toto dokazuje aj skutočnosť, že cafeteria napomáha znižovať fluktuáciu zamestnancov, zvyšuje atraktivitu firmy na trhu práce, zvyšuje ochotu zamestnancov zlepšovať svoje pracovné výkony, kedy zamestnanci prijímajú svoju osobnú zodpovednosť, niektorí odborníci dokonca tvrdia, že má aj pozitívny vplyv na absencie.

Daňové hľadisko zamestnaneckých benefitov

Zamestnanecké výhody môžeme rozlišovať podľa toho, či sú oslobodené od dane z príjmov zamestnanca alebo jej naopak podliehajú, a či sa zahrňujú do vymeriavacieho základu zamestnanca pre výpočet zdravotného a sociálneho poistenia alebo nezahrňujú, či sa zahrňujú do daňovo uznateľných výdavkov (nákladov) zamestnávateľa či nezahrňujú.

Najlepšou kombináciou sú samozrejme také zamestnanecké benefity, ktoré sa nezahrnuje nezahrňujú do vymeriavacieho základu zamestnanca pre výpočet zdravotného a sociálneho poistenia, sú oslobodené od dane z príjmov zo strany zamestnanca a zároveň sú daňovo uznateľným výdavkami či nákladom pre zamestnávateľa, o ktorý je možné znížiť základ dane.

Z uvedeného vyplýva, že sa benefity posudzujú z dvoch pohľadov, t. j. z pohľadu zamestnanca a z pohľadu zamestnávateľa, pričom sa na nich musíme dívať samostatne, pretože sú každý v inej daňovej pozícii.

Dovolenka nad rámec zákona

Mnoho zamestnávateľov poskytuje svojim zamestnancom dovolenku nad rámec minimálnej doby stanovené zákonníkom práce. Najčastejšie zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom týždeň dovolenky naviac, niektorí však i viac. Hlavným dôvodom pre poskytovanie tohoto benefitu je podpora odpočinku zamestnancov, zladenie súkromného a pracovného života a s tým súvisiaca podpora vyššieho pracovného výkonu.

Z pohľadu zamestnávateľa sú dni voľna poskytované nad zákonnú dobu dovolenky daňovo uznateľným nákladom, podmienkou však je, že je tento benefit dohodnutý v kolektívnej, pracovnej či inej zmluve uzavretej so zamestnancom alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Z pohľadu zamestnanca je preplatená dovolenka zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

Sick days

Sick days (voľno zo zdravotných dôvodov, indispozičné voľno) sú obdobou vyššie popísaného benefitu dovolenka nad rámec zákona. Tieto dni majú umožniť zamestnancom využiť ospravedlnenú a súčasne platenú absenciu napr. zo zdravotných dôvodov, ale možnosť zaistenia naliehavých osobných záležitostí.

Daňové hľadisko zamestnávateľa aj zamestnanca je celkom zhodné s daňovým hľadiskom dovolenky nad rámec zákona.

Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, tzv. tretí pilier

Z pohľadu zamestnávateľa je príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnanca daňovo uznateľný do výšky 6% zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ z tohto príspevku platí iba zdravotné poistenie, žiadne sociálne poistenie neplatí. Príspevok môže byť poskytovaný v rôznej forme, a to buď percentom zo mzdy alebo fixnou čiastkou.

Z pohľadu zamestnanca ide o príjem, podlieha zdaneniu. V prípade, že je zamestnanec účastníkom tretieho piliera od roku 2014 a neskôr, môže si výšku zaplatených príspevkov uplatniť v daňovom priznaní ako odpočítateľnú položku, a to až do výšky 180 €.

Príspevky na stravovanie

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú najčastejšie poskytovaným benefitom. Stravné podľa Zákonníka práce je vždy daňovo oslobodené pre zamestnanca, a ak je zamestnávateľom poskytovanie stravného presne podľa tohto predpisu, je daňovým výdavkom aj pre zamestnávateľa.

V prípade, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné nad rámec zákona, je toto stravné pre zamestnanca oslobodené od dane, ale pre zamestnávateľa je nedaňovým výdavkom, ale ak je poskytnuté zo sociálneho fondu zamestnávateľa, vstupuje tento príspevok do daňových nákladov zamestnávateľa.

Ceny a výhry

Peňažné a nepeňažné výhry predstavujú z pohľadu zamestnanca príjem zo závislej činnosti, ale len nad výšku 350 €.

Príspevky na šport/kultúru a firemná škôlka

Voľnočasové benefity slúžia najmä k spokojnejšiemu životu zamestnancov, podporujú ich zdravie, kultúrne vyžitie, aktívne trávenie mimopracovného času, ale aj odpočinok, čo by malo mať za následok zvyšovanie pracovného výkonu. Pod príspevkami zamestnávateľa na šport, a kultúru si môžeme predstaviť širokú paletu benefitov od permanentiek do fitness center či plaveckých bazénov, cez rôzne vstupenky do kín, divadiel a lístkov na koncerty. Firemná škôlka je tak nadštandardným benefitom, ktorý umožňuje skĺbenie pracovného a rodinného života pro rodičov malých detí.

Z pohľadu zamestnávateľa je nepeňažný príspevok poskytovaný zamestnancom vo forme príspevku na kultúrne predstavenie s športované akcie a možnosti používať, knižnice, telovýchovné a športové zariadenia nedaňovým nákladom.

Z pohľadu zamestnanca je nepeňažný príspevok zamestnávateľa zdaniteľným príjmom a pripočíta sa k jeho mzde.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov a športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa  aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len „§152a ZP“). Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. 

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
• pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

Zamestnávateľ môže poskytnúť  zamestnancovi  príspevok na rekreáciu  dvoma spôsobmi :

• na základe účtovných dokladov (oprávnených výdavkov) predložených zamestnancom  zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca,   
• rekreačným poukazom podľa osobitného predpisu, pričom povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom pre účely  zahrnutia týchto výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov.  

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. Podľa §152b ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.

Ak sú splnené zákonmi stanovené podmienky, takýto príspevok je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmu. Ak niektorá z podmienok nie je splnená, pre zamestnávateľa ide o nepeňažný náklad a pre zamestnanca o zdaniteľný príjem.

Homeoffice

Homeoffice (práca z domova) bol do roku 2019 jedným z najžiadanejších benefitov medzi zamestnancami. Zamestnávatelia s týmto benefitom operovali pomerne opatrne. Všetko zmenila celosvetová pandémia koronavírusu. Mnoho firiem v dôsledku bezpečnostných opatrení okamžite previedla všetkých svojich zamestnancov, pri ktorých to okolnosti umožňovali, na práci z domova.

Táto skutočnosť mnohým firmám ukázala, že by podobným spôsobom mohli fungovať aj do budúcnosti a ušetriť tak nemalé prostriedky za nájmy a prevádzku drahých kancelárii. Preto už na homeoffice nebude mnoho zamestnancov ani zamestnávateľov pozerať ako na benefit v pravom zmysle slova.

Zhrnutie

Všetky benefity pre zamestnancov je potrebné posudzovať z viacerých hľadísk. Jednak je to efektivita benefitov pre účely zvýšenia pracovného výkonu zamestnancov, jednak z hľadiska daňovej uznateľnosti na strane zamestnávateľa, a tiež zdaňovania na strane zamestnanca.

Benefity pre zamestnancov sa neustále menia a reagujú na aktuálne potreby zamestnancov. Sú výborným nástrojom na zatraktívnenie spoločnosti na trhu práce.

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová