Účtovníctvo / Podvojné účtovníctvo/Ako správne účtovať a oceňovať sklad pomocou metódy FIFO a ďalších
Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
Pripojte sa k 20 000 používateľom.
Vyskúšajte zadarmo

Ako správne účtovať a oceňovať sklad pomocou metódy FIFO a ďalších

Ako správne účtovať a oceňovať sklad pomocou metódy FIFO a ďalších
Seyfor Slovensko, a.s.
05. 12. 2022
Doba čtení6 minút čítania
Líbilo se3
Ako správne účtovať a oceňovať sklad pomocou metódy FIFO a ďalších

Obsah

    Pokiaľ vo vašej firme obstarávate zásoby, musíte viesť skladovú evidenciu. S tým súvisí oceňovanie zásob a ich účtovanie pri obstaraní a vyskladnení. Predstavíme vám, ako fungujú najčastejšie používané metódy podľa zákona o účtovníctve § 25 – aritmetický vážený priemer, a metóda FIFO a na príkladoch vám vysvetlíme ako ich vypočítate.

    Nech nakupujete suroviny do reštaurácie, predávate tovar v e-shope alebo vyrábate vlastné výrobky, musíte ich správne evidovať v účtovníctve. To zahrňuje správne účtovanie a ocenenie zásob v peňažných jednotkách.

    Pod pojem zásoby zaraďujeme:

    • materiál (napr. drevo, kov, obalový materiál, skrutky alebo lak),
    • nedokončenú výrobu a polotovary (produkty vo fáze rozpracovania, ktoré ešte nie sú hotovým výrobkom),
    • výrobky a tovar,
    • mladé a ostatné zvieratá a ich skupiny.

    Oceňovanie zásob a väzba na výsledok hospodárenia

    Slovenské účtovné štandardy umožňujú, aby si podnikatelia zvolili spôsob účtovania A alebo B. Rovnako tak dávajú na výber z troch druhov oceňovania zásob.

    Každá z metód účtovania alebo oceňovania ovplyvňuje hospodársky výsledok:

    • priamo (zvolenou metódou účtovania na nákladových a výnosových účtoch zásob)
    • alebo nepriamo (vysoká náročnosť niektorých metód môže zvýšiť mzdové náklady na pracovníka, ktorý účtovné operácie a oceňovanie zásob robí).

    Účtovanie zásob spôsobom A a B

    Pri účtovaní o zásobách spôsobom A máte okamžitý prehľad o tom, koľko zásob máte na sklade. Zásoby zachytávate na účtoch triedy 1 a potom ich spotrebujete. Výhodou je, že v priebehu celého roku máte prístup k aktuálnemu stavu:

    • skladových zásob
    • a hospodárskemu výsledku.

    Najčastejšie používané účty prvej účtovnej triedy zahrňujú napríklad:

    • 111 Obstaranie materiálu
    • 112 Materiál na sklade
    • 123 Výrobky
    • 131 Obstaranie tovaru
    • 132 Tovar na sklade a v predajniach

    Pri spôsobe B všetky výdavky na obstaranie zásob účtujete rovno do spotreby (inými slovami do nákladov). Na konci účtovného obdobia (spravidla k 31. 12.) urobíte inventúru a zistený stav zaúčtujete na účty zásob.

    Nevýhodou spôsobu B je, že v priebehu roku nemáte k dispozícii priebežné informácie o veľkosti zásob ani o vierohodnom hospodárskom výsledku.

    Porovnanie účtovanie spôsobom A a B v priebehu roka:

     

    Spôsob A

    Spôsob B

    1. Prijatá faktúra za materiál 10 000 €

    111/321

    504/321

    2. Prijatá faktúra za dopravu materiálu 1 500 €

    111/321

    504/321

    3. Príjem materiálu na sklad 11 500 €

    112/111

    neúčtuje sa

    4. Spotreba materiálu podľa výdajky zo skladu 3 000 €

    504/112

    neúčtuje sa

    Pri ročnej závierke pri spôsobe B musíte previesť:

    • počiatočný stav zásob do spotreby (napr. 501/112),
    • konečný stav zásob na vrub príslušného súvahové účtu zásob so súvzťažným zápisom v prospech nákladového účtu (napr. 112/501).

    Oceňovanie zásob pri obstaraní

    Skladové zásoby pri obstaraní (nákupe) môžete oceniť 3 spôsobmi:

    • obstarávacia cena,
    • vlastné náklady (pri zásobách vlastnej výroby)

    Do obstarávacej ceny patrí okrem samotnej ceny obstaranie tiež náklady spojené s obstaraním (tzv. vedľajšie obstarávacie náklady). Tie presne vymedzuje zákon o účtovníctve a patria sem napríklad:

    • dopravné,
    • skladné,
    • manipulácia,
    • clo a colné poplatky,
    • poštovné,
    • balné,
    • provízie za sprostredkovanie nákupu,
    • alebo poistenie.

    Príklad:

    Vyrábate drevené stoly a nakúpite 100 ks plechoviek laku na drevo v hodnote 13 000 €. Okrem toho vám tiež vzniknú náklady na prepravné vo výške 1 500 €. To znamená, že výsledná obstarávacie cena zásob bude 14 500 €.

    Pozor – kurzové rozdiely, zmluvné pokuty, úroky z omeškania a iné sankcie zo zmluvných vzťahov nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob.

    Pri oceňovaní zásob vlastnej výroby sa za vlastné náklady považujú:

    • priame náklady spojené s výrobou (napr. mzdy výrobných pracovníkov a základný materiál použitý pri výrobe)
    • a časť nepriamych nákladov (napr. nájomné alebo energie).

    Odoberajte účtovné a daňové novinky zrozumiteľne a včas

    Zadajte váš e-mail a naše účtovné a daňové tipy vám budú chodiť priamo do e-mailu. info

    Odoslaním súhlasíte s našimi zásadami pre spracovanie osobných údajov.

    Metódy oceňovanie zásob pri vyskladnení

    Bežne sa stáva, že cena jedného druhu materiálu v priebehu roka klesá alebo stúpa v závislosti na trhových cenách alebo dodávateľoch. Tým dochádza ku komplikáciám pri vyskladňovaní zásob zo skladu a vzniká otázka: S akou cenou takýto materiál vyskladniť?

    Úbytky zásob môžeme oceniť 2 spôsobmi:

    1. cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z ocenenia pri obstaraní,
    2. metódou FIFO.

    1. Vážený aritmetický priemer

    Ide o ocenenie zásob pri vyskladnení zásob rovnakého druhu váženým aritmetickým priemerom ich prírastkov.

    Príklad:

    Spoločnosť Pekár, s. r. o. má na sklade múku, ktorý obstarala počas troch dodávok v rôznych cenách:

    1. dodávka – 1 000 kg múky v jednotkovej sume 0,80 €.

    2. dodávka – 5 000 kg múky v jednotkovej sume 0,50 €.

    3.dodávka – 2 000 kg múky v jednotkovej sume 0,90 €.

    Do výroby potrebuje vyskladniť postupne najskôr 2 500 kg a neskôr 4 000 kg múky.

    Vážený aritmetický priemer a cena stanovená touto metódou:

    (1000 x 0,80 + 5000 x 0,50 + 2000 x 0,9) / 8000 = 0,64 €

    účtovanie:

    1. VÝDAJKA: Vyskladnenie 2 500 kg múky (0,64*2 500) suma 1 600 € – účty 501/112

    2. VÝDAJKA: Vyskladnenie 4 000 kg múky (0,64*4 000) suma 2 560 € – účty 501/112

    2. Metóda FIFO

    Označenie metódy FIFO je skratkou z anglického First In, First Out (voľne preložené ako: prvý do skladu, prvý zo skladu). Pri tejto metóde najskôr vydávate najstaršie zásoby a až nakoniec tie najnovšie.

    Pri výpočte metódy FIFO nás zaujíma:  kedy boli zásoby prijaté na sklad, v akom množstve a  za akú cenu.

    Príklad:

    Na ilustráciu použijeme zadanie  Pekár s.r.o.

    Spoločnosť Pekár, s. r. o. má na sklade múku, ktorý obstarala počas troch dodávok v rôznych cenách:

    1. dodávka – 1 000 kg múky v jednotkovej sume 0,80 €.

    2. dodávka – 5 000 kg múky v jednotkovej sume 0,50 €.

    3.dodávka – 2 000 kg múky v jednotkovej sume 0,90 €.

    Do výroby potrebuje vyskladniť postupne najskôr 2 500 kg a neskôr 4 000 kg múky.

    Metóda FIFO a cena stanovená touto metódou:

    1 000 kg x 0,80 € + 1 500 kg x 0,50 € = 1 550,00 €

    3 500 kg x 0,50 € + 500 kg x 0,90 € = 2 200,00 €

    účtovanie:

    1. VÝDAJKA: Vyskladnenie 2 500 kg múky – suma 1 550 € – účty 501/112

    2. VÝDAJKA: Vyskladnenie 4 000 kg múky – suma 2 200 € – účty 501/112

    Riadenie zásob v účtovnom programe Money S3

    Skladový software Money S3 vám pomôže viesť sklady jednoducho a prehľadne. Money S3 vie pracovať s váženým priemerom aj FIFO metódou, takže sa vyvarujete chýb pri ručnom počítaní a ušetríte čas. A pokiaľ máte e-shop, sklad s ním ľahko prepojíte.

     

    Autorom článku je Ing. Katarína Serinová

    Boli informácie v článku užitočné?

    Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.

    Áno
    Nie
    Vyzkoušejte si účetní program Money S3

    Vyskúšajte si účtovný program
    Money S3

    Zadarmo a so všetkými funkciami

    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.
    Vyskúšajte zadarmo
    Zavrieť reklamu
    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.