Záloha z pohľadu daní

Pre účely článku si definujme jednotlivé pojmy nasledovne:

• záloha, prípadne platba vopred – platba poskytnutú odberateľom, ktorá bude následne po dodaní tovaru alebo služby zúčtovaná
• kaucia – ide v podstate o peňažnú záruku poskytnutú odberateľom dodávateľovi

Je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené definície sú uvedené pre účely tohto článku a v praxi je potrebné vždy dôkladne preskúmať obsah zmluvy.

Spravidla ide o úhradu zálohy alebo platby vopred na základe predfaktúr alebo zálohových faktúr, ktoré nie sú daňovými dokladmi, ale sú vnímané ako inštrukcie na platbu. O zálohových faktúrach/predfaktúrach sa neúčtuje, sú len evidované.

Zákon o daniach z príjmov (ďalej „ZDP“)

1. Osoby, ktoré vedú daňovú evidenciu a jednoduché účtovníctvo

a) Záloha/platba vopred

Pokiaľ daňovník uhradí zálohu, ide o daňovo uznateľný výdaj, ale záloha na dlhodobý majetok nie je daňovo účinná. Ak ide o všeobecne zdaniteľný príjem, prijatá záloha podlieha zdaneniu.

b) Kaucia

Kaucia nie je daňovým výdavkom pre platiteľa kaucie a na druhej strane u príjemcu kaucie nie je prijatá kaucia zdaniteľným príjmom, nakoľko ide o záväzok túto kauciu vrátiť.

2. Osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo

a) Záloha/platba vopred

Podľa účtovných predpisov ide u platiteľa zálohy o pohľadávku evidovanú na účte 314 a u príjemcu zálohy ide o záväzok evidovaný na účte 324. Vzhľadom na to, že účty účtovnej triedy 3 nestupujú do výsledku hospodárenia a následne do základu dane, nemá záloha dopad na daň z príjmov.

V prípade, že ide o platbu vopred, je potrebné sledovať obdobie, ktorého sa daná platba vopred týka a podľa toho sa bude platba vopred rozpúšťať do nákladov, resp. výnosov jednotlivých zdaňovacích období.

b) Kaucia

Kaucia nie je daňovým výdavkom pre platiteľa kaucie a na druhej strane u príjemcu kaucie nie je prijatá kaucia zdaniteľným príjmom, nakoľko ide o záväzok túto kauciu vrátiť.

Prečítajte si podrobný článok o tom, kto je povinný viesť podvojné účtovníctvo.

Zákon o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDPH“)

V ZDPH sa musíme pozrieť na to, kedy vzniká daňová povinnosť a kde je miesto dodania.

Miesto dodania v tuzemsku

ZDPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri dodaní tovaru a služby. Daňová povinnosť podľa §19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru,
dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Pre tuzemského odberateľa, ktorý si objednal tovar pod identifikačným číslom prideleným pre
daň v tuzemsku z iného členského štátu (ďalej len ČŠ), pričom tovar je prepravený z iného ČŠ
štátu od dodávateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v tomto ČŠ, vznik daňovej povinnosti
osobitne upravuje § 20 ZDPH. Podľa citovaného ustanovenia daňová povinnosť vzniká:

• 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo
  nadobudnutie tovaru alebo
• dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom.

Ak pred nadobudnutím tovaru z iného ČŠ je dodávateľovi tovaru zaplatený preddavok odberateľom, ktorý si tovar objednal pod identifikačným číslom prideleným pre daň v tuzemsku, dňom prijatia preddavku dodávateľom odberateľovi nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH.

Dodanie tovaru do iného členského štátu

Dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň je oslobodené od dane (§ 43 ZDPH), prijatím platby preto dodávateľovi v tuzemsku daňová povinnosť nevzniká  a hodnotu prijatého preddavku neuvádza ani v daňovom priznaní. Deň dodania určí platiteľ v súlade s § 19 ods. 8 ZDPH, čiže

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

Podľa § 72 je však platiteľ povinný pri prijatí platby pred samotnou realizáciou dodania tovaru do iného členského štátu vyhotoviť faktúru. V prípade prijatia viacerých platieb v kalendárnom mesiaci môže platiteľ vyhotoviť súhrnnú faktúru podľa § 75 s náležitosťami podľa § 72.  

Ak dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň nie je oslobodené od dane, platí ustanovenie §19 ods.4 ZDPH, a ak je platba prijatá pred dodaním tovaru, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Dovoz tovaru

Prepustením tovaru do colného režimu voľného obehu, dočasného používania s čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo konečného použitia je podľa ZDPH zdaniteľné plnenie uskutočnené a týmto dňom vzniká povinnosť priznať alebo zaplatiť daň.

Dodanie služby v tuzemsku  

Prijatím preddavku zo zahraničia na dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku vzniká dňom prijatia platby dodávateľovi daňová povinnosť. 

Dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte 

Služby s miestom dodania v inom členskom štáte nie sú v tuzemsku predmetom dane, preto daňová povinnosť dňom prijatia platby platiteľovi v tuzemsku nevzniká. Daňová povinnosť vzniká v danom prípade v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby. Pri prijatí preddavku na obstaranie služby s miestom dodania v inom členskom štáte je však platiteľ povinný vyhotoviť faktúru podľa § 73. 

Obstaranie služby s miestom dodania v inom členskom štáte alebo tretej krajine 

Poskytnutím preddavku dodávateľovi z iného členského štátu alebo tretej krajiny na obstaranie služby s miestom dodania mimo tuzemska daňová povinnosť prijatím preddavku v tuzemsku nevzniká. Vznik daňovej povinnosti upravuje právny predpis v krajine, kde je miesto dodania služby. 

Poskytnutie preddavku zahraničnej osobe na dodanie tovaru s montážou v tuzemsku

Daňová povinnosť prijatím platby vzniká v tuzemsku zdaniteľnej osobe (platiteľovi dane alebo neplatiteľovi dane), ak je platba prijatá pred dodaním tovaru, pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktorý jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o tovar s miestom dodania v tuzemsku (§ 69 ods. 2 zákona o DPH). Základom dane je suma platby zaplatená tuzemským odberateľom.

Autorom článku je Katarína Serinová