Obsah
Pôžička je jedným zo zdrojov financovania podnikateľskej činnosti. Z účtovného hľadiska ich zaraďujeme medzi pasíva, konkrétne medzi takzvané cudzie zdroje. Z pohľadu súkromného práva sa jedná o dlh. V dnešnom článku sa zameriame na daňovú uznateľnosť úrokov z pôžičiek.
V rámci uzávierkových operácií a následnej transformácie účtovného výsledku hospodárenia do základu dane z príjmov sa daňovníci nevyhnú – za podmienky, že súčasťou cudzích zdrojov je pôžička – daňovému posúdeniu úrokov z tejto pôžičky.
Súkromnoprávna úprava
Zmluva o pôžičke predstavuje typ občianskej zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale taktiež aj podnikatelia. Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj podnikatelia uzatvárajú medzi sebou zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.
Zmluvné strany sú veriteľ a dlžník. Predmetom zmluvy môže byť akákoľvek vec, ale najčastejšie sú to peniaze. Zmluva o pôžičke sa vyznačuje týmito znakmi:
- Označenie zmluvných strán – identifikácia kto požičiava – veriteľ, a toho, v prospech koho sa vec požičiava – dlžník
- Učenie predmetu zmluvy – je potrebné presne označiť vec, ktorá sa požičiava
- Záväzok veriteľa prenechať predmet pôžičky dlžníkovi
- Záväzok dlžníka predmet pôžičky vrátiť
- Doba splatnosti – určenie dňa alebo iného termínu, do ktorého musí dlžník vrátiť veriteľovi požičané veci
- Úrok pro požičaní peňažných prostriedkov, prípadne namiesto úrokov vrátenie väčšieho množstva vecí pri požičaní iných vecí.
Účtovníctvo
Z účtovného hľadiska môžu mať úroky dvojakú formu:
- podľa rozhodnutia účtovnej jednotky sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného či nehmotného majetku,
- nebo ako na náklad – účet 562.
V prvom prípade sa tieto úroky premietajú do výsledku hospodárenia prostredníctvom odpisov.
V druhom prípade je nutné zachovať základný účtovný princíp – úroky musia byť zaúčtované v nákladoch roku, ktorého sa týkajú, čiže ich časovo rozlíšiť (§5 časové rozlíšenie nákladov a výnosov podľa Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve). V praxi sa niekedy dostávame do situácie, že sú úroky účtované do nákladov nie v časovej súvislosti s daným účtovným obdobím, ale v súvislosti s ich úhradou, bez ohľadu na to, ktorého obdobia sa týkajú.
Zákon o daniach z príjmov
Po správnom zaúčtovaniu úrokov do nákladov prichádza testovanie úrokov z pohľadu zákona o daniach z príjmov (ďalej iba „ZDP“). Aby sa úroky stali daňovo účinné, inými slovami, aby znížili základ dane z príjmov, musia byť podrobené testu niekoľkými ustanoveniami ZDP.
a) § 17 ods. 1
Základnou podmienkou je aj to, že úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje. To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia.
b) § 17 ods. 17
Na úroky sa vzťahuje aj tento paragraf o záväzkoch po splatnosti, ak by úroky neboli v budúcnosti zaplatené a boli by po splatnosti viac ako 360 dní, 720 dní, atď. je potrebné vykonať úpravu základu dane (to znamená navýšiť základ dane o sumu uvedenú v zákone)
c) § 21a
Toto ustanovenie hovorí o pravidlách nízkej kapitalizácii, kedy nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace náklady na prijaté úvery a pôžičky daňovo uznateľné, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov, tzv. ukazovateľ označovaný ako EBIDTA.
Znamená to, že tá časť úrokov a súvisiacich nákladov na prijaté úvery a pôžičky od závislých osôb, ktorá počas zdaňovacieho obdobia presiahne 25 % hodnoty osobitného ukazovateľa, nie je uznaným daňovým výdavkom. Nákladmi súvisiacimi s prijatými úvermi a pôžičkami sú napríklad znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru.
Celú problematiku daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičky ešte komplikuje situácia, ak je veriteľ a dlžník tzv. závislými osobami. Komplikácia nastáva pri stanovení obvyklej výšky úrokov.
ZDP §2 písm. n) považuje za závislé osoby:
- blízka osoba,
- ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
- osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.
Ekonomickým alebo personálnym prepojením podľa § 2 písm. o) ZDP sa rozumie účasť osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel.
Priamym majetkovým podielom sa rozumie účasť na majetku a kontrole viac ako 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach.
Nepriamy majetkový podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach sa zistí súčinom priamych podielov, ktoré sú vyjadrené v percentuálnej výške, a ten je následne vynásobený stomi. Nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach sa vypočíta ako súčet nepriamych podielov.
Zahraničnou závislou osobou podľa § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov sa rozumie fyzická alebo právnická osoba v tuzemsku, ktorá je vzájomne prepojená s fyzickou alebo právnickou osobou v zahraničí.
Autorom článku je Katarína Serinová
Boli informácie v článku užitočné?
Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.